Pivo sa dá charakterizovať ako kvasený nápoj zo sladu a teda bez sladu by nebolo piva. Slad dáva pivu chuť, farbu a telo. Ak sa ho dá málo, pivo má aj nižší obsah alkoholu a je také vodnatejšie. Ak sa ho dá viac, pivo je hustejšie, plnšej chuti a za istých okolností logicky stúpa aj alkohol. Sláďo je náš kámoš, vo viacerých častiach vás prevedie v článkoch jeho svetom a naučí základné aj pokročilé veci, ktoré by ste mali vedieť o slade a pive.
O surovine ako takej
Do jednotlivých pivných štýlov sa používajú rôzne slady. Pri varení sa využíva kombinácia viacerých druhov, keďže každý zo sladov má svoje špecifiká. Výnimkou sú takzvané single malt pivá, ktoré sú vyrobené len z jedného druhu sladu. Ovplyvňuje farbu, telo, chuť a silu piva. Slad je protipólom horkého chmeľu. Sladovanie môžeme nazvať aj ako riadenie klíčenie.
Pri vrchne kvasených pivkách sa ako základný slad používa PALE ALE. Pri ležiakoch sa používajú predovšetkým slady plzeňského typu, ale tiež slad mníchovský či viedenský. Do tmavých pív sa pridávajú pražené druhy sladov, ktoré už v malých dávkach výrazne ovplyvnujú výslednú farbu piva. Weizen sú pivká tvorené obvykle z 50% – 70% pšeničných a nie jačmenných sladov.
Slad pri varení
Jednotlivými kombináciami týchto sladov v množstve vody vieme ovplyvniť telo, stupňovitosť pivka a teda aj obsah alkoholu a samozrejme farbu piva. Slad je potrebné pred varením namlieť a variť pri rôznych teplotách, aby sa z neho uvoľnili jednotlivé druhy cukrov, ktoré potrebujeme na prekvasenie pivka. Ak by sme slad nenamleli, je to ako robiť kávu z nepomletej, zrnkovej kávy. Nič moc. Jednotlivé slady majú rôzne vlastnosti (chuť, vôňa, extraktivita, enzymatická aktivita) a podľa toho vieme vyskladať pivko presne podľa nášho gusta.
Spracoval: Matúš Bíly
Revízie: Ján Staškovič, Marek a Romana (maroma.sk)
