Na výrobu piva sú nevyhnutné 4 základné ingrediencie: 

1. Voda
2. Slad 
3. Kvasinky
4. Chmeľ

Voda tvorí v podstate až 95% piva a je dôležité dať pozor na to, aké minerálne látky obsahuje pred tým, než ju použijú na výrobu piva. Nemala by tiež obsahovať ťažké kovy  a mať kovovú príchuť, nemala by byť cítiť po chlóre a určite musí byť pitná. 

Slad je odjakživa hlavnou surovinou na výrobu piva. Ovplyvňuje jeho farbu, telo, chuť a sílu. Slad je protipólom horkého chmeľu. Sladovanie môžeme nazvať aj ako riadenie klíčenie.

Chmeľ sa kedysi pri varení piva nepoužíval, ale neskôr sa prišlo na to, že perfektne vyváži sladovú chuť piva. Prv sa pridával skôr kvôli chuti, no neskôr sa zistilo, že pomáha aj v oblasti zachovania chute a stabilizáci – t.j. pri konzervácii piva. Nie darmo sa hovorí, že pivný štýl IPA vznikol tak, že Angličania dávali do piva chmeľ, aby pivo vydržalo dlhú cestu loďou do Indie. Najčastejšie sa používa lisovaný a granulovaný chmeľ a je nutné ho skladovať bez prístupu vzduchu a tepla, inak by mohol zoxidovať. Poznáme množstvo rôznych chmeľov, ktoré každý je typický svojim pôsobením na pivo (na horkosť alebo na arómu) resp. svojou špecifickou vôňou. Skúsenejší pivári dokážu z piva rozoznať druh použitého chmeľu (podobne platí aj pre slad, ba aj kvasinky).

Kvasinky sú akýmsi motorom procesu premeny mladiny na pivo (palivom v tejto metafore je práve slad). Kvasinky pohlcujú sladové cukry a behom kvasného procesu štiepia cukor na alkohol a oxid uhličitý. Kvasinky zvrchu kvaseného piva piva kvasia pomerne rýchlo a koncentrujú sa na hladine. Naopak, kvasinky spodného kvasenia sa zdržujú na dne nádoby a spotrebujú väčšie množstvo sladového cukru. Poznáme suché a tekuté kvasnice.

Je všeobecne známe, že hlavne v oblasti remeselného pivovarníctva sa začali pri výrobe piva používať aj mnohé ďalšie ingrediencie, ktoré neraz spotrebiteľov prekvapia. Slad je zodpovedný za väčšinu chuti, farby a charakteru piva. Počas varenia tiež poskytuje potravu kvasinkám. Chmeľ dodáva pivu horkosť, ktorá vyvažuje sladkú chuť sladu. Chmeľové šišky tiež ovplyvňujú vôňu a chuť, pomáhajú ustáliť a zachovať chuť piva. Kvasnice behom prirodzeného procesu kvasenia menia cukor v slade na alkohol a oxid uhličitý. Voda je potom prostredím, v ktorom spolu tieto suroviny prichádzajú do kontaktu. 

Základom pri varení je určite hygiena, ktorá je kľúčová počas celého procesu varenia až po fľaškovanie/sudovanie. Aj ten najlepší recept sa môže kvôli infikácii cudzími kvasinkami pokaziť a pivo by šlo do kanála.

V 1. fáze varenia dochádza ku rmutovaniu, počas ktorého sa zo šrotovaného sladu škrob premení na dextríny a cukry a ostanú z toho šupky neskôr slúžiacu na prirodzenú filtráciu. Po vystieraní vzniká sladina. Po tom, čo sa škrob rozloží a zvýši sa teplota, zmes sa začne čistiť a po prefiltrovaní cez sladové šupky vzniká mladina. Po prefiltrovaní mladiny sa začne variť. 

Pri varení piva sa môže stať niečo, čo sa bežne deje aj u vás v kuchyni – pivo sa môže vo varnom kotli pripiecť alebo môže aj vykypieť. Dobrý sládok si na toto dá pozor. Počas varu sa postupne podľa druhu receptu pridáva už aj chmeľ. Ten na začiatku varenia je skôr na horkosť a ten počas a ku koncu varenia vyvažuje skôr chuť a vôňu. Po dovarení sa kontroluje hustomerom koncentrácia cukru, mladina sa prečerpá sa preč z varného kotla a nasleduje ochladzovanie, pri ktorom sa obohatí o oxid uhličitý. Ten je dôležitý pre rast kvasiniek a ich rozmnožovanie.

Na záver prichádza na radu zakvasovanie a kvasenie, ktoré sa deje už pri schladenej tekutine, pričom prebieha premena cukru na alkohol. Pivo začína zrieť a počas tejto doby sa deje aj to, že kvasinky, bielkoviny a taniny sa usádzajú na dne nádoby. Pivo naberá svoju finálnu chuť. Po niekoľkých týždňoch je pivo hotové.

Samozrejme počas varenia sa môžu vyskytnúť aj ďalšie procesné úkony, ktoré sú už typické pre rôzne pivné štýly.