O pive

Vitajte na stránkach portálu Živé Pivo, jedinom a najväčšom pivnom portáli svojho druhu. Nájdete tu mnoho užitočných informácii zo sveta remeselného piva. Na stránke postupne pracujeme.

História

Pivo ako nápoj Bohov sa pilo už tisícky rokov dozadu, poznali ho v Mezopotámii, spomína sa napr. aj v Epose o Gilgamešovi a dôkazy siahajú aj do Izraela, kde sa zachovali dôkazy o výrobe piva. Proste pivo tu bolo, je aj bude. 

Podľa wikipedie sa o pive na území Slovenska tvrdí, že “Prvé tri kráľovské pivovary v bývalom Rakúsko-Uhorsku sa nachádzali v Tvrdomesticiach a Veľkých Uherciach pri Partizánskom a v Turdmenoch pri Balatone. O existencii týchto pivovarov sa zmieňuje listina kráľa Ladislava IV. z roku 1274. Pivovarníctvo na Slovensku dosiahlo najväčší rozmach v období rokov 1620 až 1650. Pivo sa vtedy varilo prakticky vo všetkých mestách a väčších obciach na Slovensku. Najväčší úpadok pivovarníctva nastal od roku 1850, kedy boli zavedené vysoké dane za varenie piva. Dnes je na Slovensku len 15 pivovarov a varenie piva je v nich ohrozené napriek tomu, že produkujú zlatý mok, ktorý patrí medzi najlepšie na svete.” Viac o histórii piva na Slovensku sa dočítate TU.

Súčasnosť

V súčasnosti je život pivovarníctva na Slovensku asi taký, že každý rok nejaká pivná značka vznikne a nejaká zanikne. Základné delenie piva poznáme ľudovo ako “europivo” a “kraftové pivo”. Buduje sa tu na Slovensku tiež silná komunita domovaričov, ktorí si zvyknú merať sily aj v rôznych súťažiach, kde prinesú pivné vzorky a rôzna odborná aj neodborná porota ich posudzuje. Pivá, priemyselné a remeselné, sa tiež zúčastňujú rôznych pivných súťaží, ktoré organizujú rôzne združenia. Ich cieľom je poukázať na najlepšie pivá vo svojich kategóriách a pochváliť sládkov za dobre odvedenú prácu. Kým v priemyselných pivách vidíme zmeny chutí a vôbec ich vlastností len zriedkavo, tak v remeselných pivách je toto úplne bežná vec, na ktorú je dokonca množstvo spotrebiteľov aj zvyknutých. V tom je čaro remeselného piva, tzv. živého piva. Úplne nabúrava zvyky spotrebiteľov vo forme objavovania nových chutí piva, ktoré mnohí až do ochutnania niektorých vrchne kvasených pív nepoznali. Piť štandardný euroležiak a piť ovocné kalné pivo štýlu NEIPA je totiž asi taký rozdiel, ako piť lacnú vodku versus drahý karibský rum. 

Objavte spolu s nami chuť piva, zistite viac o jeho výrobe a delení, zažite rôzne pivné štýly a nazčte sa pivo hodnotiť. Nie je našim cieľom obviňovať “euro” pivovary z tzv. konformity – jednotvárnosti, našim cieľom je poukázať na to, že pivo môže byť aj viac ako len bežný ležiak. Môže vám poskytnúť pôžitok, ktorý bude každý deň iný, jedinečný. Predtým je však potrebné o jeho výrobe a tých ktorých pivných štýloch niečo vedieť. V tom vám radi pomôžeme a pomôžeme vám aj v tom zorientovať sa na trhu, nájsť informácie o pivovaroch, o festivaloch či rôznych pivných podnikoch a e-shopoch. 

Nech vám zážitky s pivom obohatia život.

Pite zodpovedne a s mierou.

Alkohol môže ohroziť  vaše zdravie.

Alkohol nepatrí za volant.

Alkohol nepatrí do rúk mladistvým do 18 rokov. 

Čítaj viac ...
69 pív ročne
vypije priemerný Slovák (takmer 2x menej ako u susedov v ČR)

Zistite viac o surovinách na výrobu piva

Vodyčka (Voda)
Sláďo (Slad)
Chmuľo (Chmeľ)
Kvásko (Kvasnice)

O výrobe piva

Na výrobu piva sú nevyhnutné 4 základné ingrediencie: 

  1. Voda
  2. Slad 
  3. Kvasinky
  4. Chmeľ

Voda tvorí v podstate až 95% piva a je dôležité dať pozor na to, aké minerálne látky obsahuje pred tým, než ju použijú na výrobu piva. Nemala by tiež obsahovať ťažké kovy  a mať kovovú príchuť, nemala by byť cítiť po chlóre a určite musí byť pitná. 

Slad je odjakživa hlavnou surovinou na výrobu piva. Ovplyvňuje jeho farbu, telo, chuť a sílu. Slad je protipólom horkého chmeľu. Sladovanie môžeme nazvať aj ako riadenie klíčenie.

Chmeľ sa kedysi pri varení piva nepoužíval, ale neskôr sa prišlo na to, že perfektne vyváži sladovú chuť piva. Prv sa pridával skôr kvôli chuti, no neskôr sa zistilo, že pomáha aj v oblasti zachovania chute a stabilizáci – t.j. pri konzervácii piva. Nie darmo sa hovorí, že pivný štýl IPA vznikol tak, že Angličania dávali do piva chmeľ, aby pivo vydržalo dlhú cestu loďou do Indie. Najčastejšie sa používa lisovaný a granulovaný chmeľ a je nutné ho skladovať bez prístupu vzduchu a tepla, inak by mohol zoxidovať. Poznáme množstvo rôznych chmeľov, ktoré každý je typický svojim pôsobením na pivo (na horkosť alebo na arómu) resp. svojou špecifickou vôňou. Skúsenejší pivári dokážu z piva rozoznať druh použitého chmeľu (podobne platí aj pre slad, ba aj kvasinky).

Kvasinky sú akýmsi motorom procesu premeny mladiny na pivo (palivom v tejto metafore je práve slad). Kvasinky pohlcujú sladové cukry a behom kvasného procesu štiepia cukor na alkohol a oxid uhličitý. Kvasinky zvrchu kvaseného piva piva kvasia pomerne rýchlo a koncentrujú sa na hladine. Naopak, kvasinky spodného kvasenia sa zdržujú na dne nádoby a spotrebujú väčšie množstvo sladového cukru. Poznáme suché a tekuté kvasnice.

Je všeobecne známe, že hlavne v oblasti remeselného pivovarníctva sa začali pri výrobe piva používať aj mnohé ďalšie ingrediencie, ktoré neraz spotrebiteľov prekvapia. Slad je zodpovedný za väčšinu chuti, farby a charakteru piva. Počas varenia tiež poskytuje potravu kvasinkám. Chmeľ dodáva pivu horkosť, ktorá vyvažuje sladkú chuť sladu. Chmeľové šišky tiež ovplyvňujú vôňu a chuť, pomáhajú ustáliť a zachovať chuť piva. Kvasnice behom prirodzeného procesu kvasenia menia cukor v slade na alkohol a oxid uhličitý. Voda je potom prostredím, v ktorom spolu tieto suroviny prichádzajú do kontaktu. 

Základom pri varení je určite hygiena, ktorá je kľúčová počas celého procesu varenia až po fľaškovanie/sudovanie. Aj ten najlepší recept sa môže kvôli infikácii cudzími kvasinkami pokaziť a pivo by šlo do kanála.

V 1. fáze varenia dochádza ku rmutovaniu, počas ktorého sa zo šrotovaného sladu škrob premení na dextríny a cukry a ostanú z toho šupky neskôr slúžiacu na prirodzenú filtráciu. Po vystieraní vzniká sladina. Po tom, čo sa škrob rozloží a zvýši sa teplota, zmes sa začne čistiť a po prefiltrovaní cez sladové šupky vzniká mladina. Po prefiltrovaní mladiny sa začne variť. 

Pri varení piva sa môže stať niečo, čo sa bežne deje aj u vás v kuchyni – pivo sa môže vo varnom kotli pripiecť alebo môže aj vykypieť. Dobrý sládok si na toto dá pozor. Počas varu sa postupne podľa druhu receptu pridáva už aj chmeľ. Ten na začiatku varenia je skôr na horkosť a ten počas a ku koncu varenia vyvažuje skôr chuť a vôňu. Po dovarení sa kontroluje hustomerom koncentrácia cukru, mladina sa prečerpá sa preč z varného kotla a nasleduje ochladzovanie, pri ktorom sa obohatí o oxid uhličitý. Ten je dôležitý pre rast kvasiniek a ich rozmnožovanie.

Na záver prichádza na radu zakvasovanie a kvasenie, ktoré sa deje už pri schladenej tekutine, pričom prebieha premena cukru na alkohol. Pivo začína zrieť a počas tejto doby sa deje aj to, že kvasinky, bielkoviny a taniny sa usádzajú na dne nádoby. Pivo naberá svoju finálnu chuť. Po niekoľkých týždňoch je pivo hotové.

Samozrejme počas varenia sa môžu vyskytnúť aj ďalšie procesné úkony, ktoré sú už typické pre rôzne pivné štýly. 

Čítaj viac
69 a viac pivovarov
na Slovensku (vyše 4x menej ako u susedov v ČR) *

* Ak rátame aj reštauračné, kočovné a kontraktované pivné značky

Zoznam pivovarov

Pivné podniky

Festivaly a eventy

Rôzne delenia piva a hodnotiace faktory

Pivo môžeme deliť podľa rôznych metód a na základe rôznych faktorov. 

Poznáme pivá typu ALE (čítaj “ejl”) a LAGER (inak povedané ležiak). Kým ALE je pivo, ktoré využíva pri premene cukrov v mladine pri vyššej teplote kvasinky vrchného kvasenia, ležiak je pivo, ktoré kvasi za nižšej teploty s použitím kvasiniek tzv. spodného kvasenia – čiže kvasinky spadnú na dno a pri nízkej teplote nevznikajú ovocné esence. U ejlov teda vyššia teplota prispieva k tomu, aby vznikala špecifická chuť a vôňa.

Delenie podľa farby (určovaná je 2 metódami – SRM – Americká a EBC – Európska) :

  • Svetlé
  • Polotmavé
  • Tmavé
  • Rezané

Ďalej pri pive meriame horkosť – IBU (Americká jednotka horkosti) a EBU (Európska jednotka horkosti). Horkosť piva závisí od chmeľu a jeho typu či akosti. 

Delenie podľa spôsobu kvasenia:

  • spodne kvasené (napr. ležiaky)
  • vrchne kvasené (napr. rôzne piva typu ALE)
  • spontánne kvasené (napr. niektoré pivá kvasené v dubových sudoch tzv. barrel aged)

Ďalej poznáme viacero charakteristík piva, podľa ktorých ich môžeme rozoznávať. Ide napr. o obsah alkoholu, stupňovitosť, obsah chmeľov / obsah sladov a ich kombinácia. 

Z obchodného hľadiska môžeme deliť piva podľa obalu na fľaškové, plechovkové alebo napr. sudové/kegové. Tiež poznáme pivo čapované do fliaš so sebou, napr. pomocou technológie Pegas, ktorú používa niekoľko predajní a pivoték ako napr. Beer Station, Draft Craft & Bottle či Pivotéka Trnava a Nitra. Ide o čapovanie piva do fľaše pod tlakom bez prístupu vzduchu, vďaka čomu pivo vydrží čerstvé aj niekoľko týždňov. 

Čítaj viac
1 e-shopov
s dovozom piva ku vám domov

Nakúpte si pivo online

Zoznam takmer 50 e-shopov, z ktorých si môžete pivo pohodlne objednať domov

Pivné štýly

Pivných štýlov je neúrekom a neoplatí sa vypísovať všetky. Na to existuje príručka BJCP (viac o tejto príručke v sekcii “Hodnotenie piva”). My sa na tejto stránke budeme venovať tým základným pivným štýlom, z ktorých v popise môžete zaznamenať aj nejaké podskupiny pivného štýlu (napr. NEIPA v rámci pivného štýlu IPA).

V bežnom supermarkete nájdete v dnešnej dobe už viac štýlov ako iba ležiak, čo je pre vývoj kategórie piva skvelé. Spotrebiteľov to učí, že pivo nie je iba ležiak. Ak následne spotrebiteľ zájde do špecializovanej pivotéky alebo na nejaký e-shop s remeselným pivom, neostane zarazený tým množstvom pivných štýlov, z ktorých si môže vyberať. 

Ide o ejl, ktorý je suchší ako britský “pale ale”. Vyniká v ňom americký chmeľ. Farbu máva od slámovo žltej až po červeno-hnedú.

Zaujímavé čítanie o pivnom štýle APA nájdete napr. TU.

Ide o zvrchu kvasené pivo typu Pale Ale, ktoré je špecifické svojou vyššou horkosťou, vyšším obsahom alkoholu a väčšou dávkou chmeľu, ktorý sa dáva vo veľkej miere až po fermentácii, vďaka čomu získava bohatú arómu a chuť.

Poznáme viacero alternatív piva štýlu IPA, medzi ktoré patria známe podštýly ako Session IPA (IPA s menším obsahom alkoholu), NEIPA (s použitím ovsených vločiek a ešte vyššou dávkou chmeľu), Black IPA (tmavá verzia piva štýlu IPA) či napr. Double/Triple IPA (s ešte vyšším obsahom alkoholu) alebo Double Dry Hopped – tzv. DDH IPA (s dvojitou dávkou chmelenia za studena).

Zaujímavé čítanie o pivnom štýle IPA nájdete napr. TU.

Ide o spodne kvasené pivo, pri ktorom bola použitá bohatá dávka chmeľu a sú tak akýmsi prechodom medzi ležiakom a pivom štýlu IPA (podobne existuje aj podštýl APL – American Pale Lager). 

Zaujímavé čítanie o tomto pivnom štýle nájdete napr. TU.

Je to snáď najpopulárnejší pivný štýl, ktorého predaj má najvyššie zastúpenie v mnohých predajných kanáloch. Je to spodne kvasené pivo, ktoré fermentuje pri nižších teplotách a po uvarení si ešte čo to odleží. V klasickom ležiaku prevládza skôr sladová chuť ako chmeľ, to však neznamená, že ležiak nemôže byť aj silný či dostatočne horký. Podštýlov ležiaku je tiež mnoho, podobne ako farebných odtieňov.

Zaujímavé čítanie o pivnom štýle ležiak nájdete napr. TU.

Nealkoholické pivo vzniká takmer rovnakým postupom výroby ako bežné pivo, avšak vďaka použitiu špeciálnych kvasiniek sa premenia sacharidy na alkohol iba v minimálnej miere.

Zaujímavé čítanie o projekte pivovaru zaoberajúc sa hlavne nealkoholickým pivom nájdete TU.

Portery a Stouty sú veľmi tmavé, vrchne kvasené pivá, ktorých farba je vo väčšine prípadov takmer čierna. V chuti dominuje často chuť praženého sladu. Sú to skôr suché pivá so stredne horkou chuťou a miernou kyslosťou. Stout je v podstate silnejší porter.

Zaujímavé čítanie o pivných štýloch Porter a Stout nájdete napr. TU.

Ide o vrchne kvasené pivo s vyššou mierou nasýtenia a použitím väčšieho množstva pšeničného sladu. Sú to väčšinou bledé pivá, v ktorých je možné cítiť banán, klinčeky či citrusy. Pšeničné pivo je veľmi osviežujúce, málo horké a pije sa najčastejšie v teplých obdobiach roka.

Zaujímavé čítanie o tomto pivnom štýle nájdete napr. TU.

Nízko alkoholové pivo ochutené ovocnou zložkou (zväčša sirup, prípadne farbivá a aromatické látky). Medzi remeselnými pivami nemá takmer vôbec zastúpenie a je skôr raritou.

Letné sezónne pivo, ľahké pivo avšak s vyšším obsahom alkoholu, často s ovocnou chuťou a málo horké.

Kyslé vrchne kvasené pivo, ktoré má väčšinou nižší obsah alkoholu a robí sa s rôznymi ovocnými prísadami.

*Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.

Hodnotenie piva

Prístup a vzťah ku hodnoteniu piva každoročne rastie. V rôznych súťažiach či vo všakovakých hodnoteniach jednotlivcov sa ku hodnoteniu pristupuje rôzne. Každý používa nejakú svoju škálu, no v podstate sa všetky tieto hodnotenia točia o tom istom. Dôležité a zásadné je však to, do akej hĺbky dokáže každý hodnotiteľ zájsť. Poznám hodnotiteľov, ktorí majú za sebou vypité stovky či tisíce rôznych pív (na Slovensku je to človek, ktorý je na čísle vyššom ako 10.000), no viem, že na svete existujú aj takí, čo majú “odpité” desaťtisíce pív. Nie vždy je to síce o kvantite, avšak svedčí to obrovskej vášni pre pivo, ktorá prevláda u niektorých pivných štamgastov. 

5 základných atribútov, ktoré sa pri pive posudzuje:

  1. Vzhľad
  2. Vôňa
  3. Chuť
  4. Pocit v ústach
  5. Celkový dojem

Program BJCP sa sústredí na týchto 5 atribútov s celkovým ziskom 50 bodov. V rámci BJCP poznáme 34 základných pivných štýlov, ktoré majú potom svoje podskupiny.

Čítaj viac
Close Menu
×
×

Cart