Ak dovolíte, dnes si zájdeme trochu mimo Košicoch, ale len dakus. Boli sme na pivnom fesťáčiku u sušedov koňarskych v Prešove. Ki Ci Fras 2020!
Sľubujem, že dnes to bude kratšie ako minule, aby ste to mohli aj dočítať za pár minút. Deväť.
Čo je to Ki Ci Fras
Podobne ako pri Hop n Rolle sa mi nedarí nájsť žiaden oficiálny manifest. Je to proste festival remeselných pív, kde ich môžeš všetky ochutnať. Koná sa koncom leta v Prešove, trvá 2 dni. Minulý rok to boli piatok a sobota, toho roku štvrtok a piatok, konkrétne 3. a 4. septembra 2020.
Ak som si správne pospájal 2+2, robia to chlapci ktorí si vravia aj Hej Rup Brewery.
Naša výprava
Bol som len v prvý deň, teda vo štvrtok.
Vydali sme sa z Košíc, podarilo sa nám dať dokopy 4 kusy. Šli sme vlakom a stálo to za to 🙂
Už na cestu sme chceli čosi nakúpiť, bohužiaľ ponuka remeselného piva na košickej vlakovej stanici je hanba. Prešiel som 3 obchody a bol som aj hore v Staničnom Pivovare, a jediné čo som zohnal, boli dzešatka a dvanástka staničného pivovaru. Sorry, oboje sú otrasné a predražené pivá, a keď mi ešte kolegovci povedali, že sa varia v Steigeri, všetko do seba zapadlo.
Zo stanice v Prešove sme išli na fesťák peši, je to asi 20 minút, dá sa.
Organizácia festivalu
Vskutku nemám čo vytknúť.
V malebnej úzkej uličke pred podnikom Stromoradie rozostavili stánky, pár stolov a DJov.
Fungovalo sa na žetóny – vymenil si ich za eurá a davajhet. Celkom praktické, aspoň výčapníci nemali špinavé ruky (dúfam hehe).
Nebola to žiadna extra masovka. Hoc miesta na sedenie nazvyš nebolo, tak ako minulý rok poslúžili aj schody.
Hlavne cítim obrovské zlepšenie oproti minulému, nultému ročníku. A to hlavne v dvoch veciach:
- Výčapné objemy 1 deci alebo 2 deci. To som avízoval už v minulom článku a veľmi to chválim. Vďaka týmto nižším objemom som dokázal ochutnať 90% ponúkaných pív a stále som ostal životaschopný.
- Zníženie ceny vstupného. Minulý rok 2019 som musel na vstupe nechať 3 eurá za “pivnú pásku” a domov som šiel bez pohára. Tentoraz v 2020 to bolo symbolické euríčko a ďalšie 2 eurá za prenájom 2-decáku (s mierkou po 1 dcl), ktorý ak si chcel, tak ti ostal. Mne ostal.
Pohár si si opäť mohol opláchnuť v kúte, tentoraz tam bol klasický barový prístroj s “kefami” a “ostrekom” alebo ako to nazvať. Tie kefy sa mi nezdali hygienické, ale Matúš z Beerstation Košice mi povedal, že to je najviac hygienický spôsob, tak asi sa vyzná lepšie, predsa s pivom aj pracuje, ne jak ja, že keď mám oddychovať tak blogy píšem. V neposlednom rade, udalosť bola dog-friendly, takže ďalší palec hore.
Organizácia za mňa super, devět z deset!
Propagácia
Drobný nedostatok: Slabá komunikácia pred fesťákom na sociálnych sieťach.
Je síce super, že založili aj instagramový profil, avšak FB udalosť sa obmedzila na jednu vetu v popise, takže ste sa nedozvedeli dokopy nič, len že bude pivný festival.
Zmiatlo ma, že táto FB udalosť vravela jednoznačne len o štvrtku, a keby mi to nevysvetlil náhodný pivár v utorok v Prešove, ostal by som v tom, že fesťák trvá len jeden deň. Pritom to bola len otázka nepozorného kliknutia (ktoré nebolo dodnes opravené).
Čo ma štvalo najviac, že ešte deň pred fesťákom nebolo nikde uvedené, koľko bude vstupné, ako to bude s pohármi či žetónmi, proste nič. Až som si začal info v správe a komentári aktívne pýtať. Dostal som slušnú, avšak defenzívnu odpoveď, že chlapci festival a pivo robia popri práci, tak nestíhajú.
Môže to pripadať ako výhovorka, no rešpektujem. A úprimne držím chlapcom palce, aby to, čo ich naozaj baví, začali robiť naplno, dali do toho všetko, a tak mohli opustiť zamestnania, ktoré im možno bránia vo vysnívanom živote.
Btw, tip pre všetkých, čo toto čítajú: skúste milovanú aj kritizovanú knižku Štvorhodinový pracovný týždeň od Timothyho Ferrissa, ak ju ešte nepoznáte. Možno aj vy v nej zistíte, že polovicu dňa robíte úplne nezmyselné činnosti, ktoré vás oberajú o čas a neprinášajú žiaden osoh.
Chlapci dali toho roku vytlačiť aj pútavé samolepky Ki Ci Fras 2020, ktoré sa rozdávali v prešovských podnikoch, aj ja som jednu dostal ten týždeň v Gottwaldke pri potulkách. Samolepky ešte nevymreli! Mám ich rád.
Vo výsledku však asi ide o to, koľko ľudí príde. A prišlo ich, aspoň teda už vo švrtok, celkom dosť! Takže nakoniec aj tá propagácia bola až drobné detaily zmáknutá fajne.
Pivovary a pivá!
Opäť ako pri minulej reportáži – nemalo by význam opisovať jednotlivé pivá. Načo? Tak to len nahrubo zhrniem.
Celý Ki Ci Fras 2020 sa niesol v duchu hlavne vrchne kvasených horkých pív (rôzne druhy ALE a IPA), a v druhom rade, čo ma milo prekvapilo: SOUR pív, teda kyseláčov.
Kyseláče zjavne zažívajú v SR a ČR poriadny vzostup. Sú ich plné internety, predajne, a toho roku už aj výčapy.
Teda, ak by ste prišli na tento fesťák ako milovník tmavého piva, asi by ste sa moc nepotešili. Ja si však myslím, že letné počasie si vyžaduje práve také pivné štýly, aké sa objavili, a tmavé sladké stouty sa mi spájajú skôr so zimným obdobím.
Súčasťou Ki Ci Fras 2020 boli pivovary:
Potmehúd (Slováci v Prahe)
Folkváng Brewery (“spod Tatier”, asi Poprad)
Herrenwald (Malá Ida pri Košiciach, vo štvrtok neboli osobne, poslali len sudy)
Krúžok (Vyšné Repaše pri Levoči)
Čierny Kameň (Liptovské Revúce)
Padre Brewing Company (Košice, došiel až na piatok. Máš neaktuálny web, takže som dal link na FB)
Kešov Sídliskový Pivovar (Košice, neoficiálna účasť, mal súdok u Folkvángáčov)
Hej Rup (Prešov, organizátori)
A to bola za mňa fakt silná zostava! Tešil som sa ako malé decko, lebo napríklad veci Folkvángu a Krúžku som chcel ochutnať už dávno, len som nemal kde. Zatiaľčo všetky ostatné pivovary poznám a sú mi celkom sympatické.
Celkovo chválim zameranie na menšie, menej známe, kočovné pivovary. Presne takéto akcie na východe potrebujeme.
Dýchal z toho underground a unikátnosť.
Začal som všetkými IPAmi a ALEami, potom prešiel na kyseláče (môj bežný postup). No o jednotlivých pivách sa rozpisovať nebudem. Boli fajné! Fakt som nenašiel nič, čo by ma vyslovene sklamalo.
Možno by som mal spomenúť aspoň pivo festivalu, Ki Ci Fras (Berliner Weisse), perfektné osvieženie. Kúpili sme aj na cestu… no pošepkalo sa mi, že je to jedno známejšie Padreho pivečko, len s novou etiketou.
Ako aj pred rokom som však stretol nejakých miestnych, ktorí chodili po pivo len na klasický Stromoradie bar, s tým že “im také piva čo vonku sú nechutia”. Podľa mňa hoc mali dredy, tak nemali jasno, lebo z tej ponuky, čo bola vonku, by si vybral určite každý. Možno im bolo ľúto dávať euro, alebo ja neviemuš.
Jedlo (ako sme si odbehli)
Myslím, že išlo o klasickú ponuku Stromoradia, takú skromnejšiu. Vlajková loď bola akési vege rizoto, ale bol tam v ponuke aj nejaký wrap. Kolega si dal rizoto, zhodnotil ho ako “o ničom”, a tak sme tímovo zhodnotili, že sa vydáme na nejaký prešovský burger.
Keďže mi pár dní predtým kamoška ukázala akúsi študentsku uličku (ulica sa volá 17. novembra), na ktorej sú hneď 3 burgrárne, vybrali sme sa rovno tam. Išli sme Boltom ako prasatá, lebo sme nemali veľa času a ešte sme sa chceli vrátiť na festival.
Naslepo sme zvolili prevádzku Mgr. Burger… a tam pôžitky pokračovali. Slečna čašníčka pri pohľade na naše bruchá odporučila nejaké burgery, ktoré si dávajú “páni” 😀 Pochopila. Ja som si vybral Magister burger, ak dobre pamätám.
Mega žranica! Fakt masívne žrádlo, no čo ma prekvapilo najviac, bola rýchlosť prípravy! A všetko parádne prepečené, aj batátové hranolky. Proste peckový zážitok a rád sa k magistrom vrátim zas. Možno to na foto nevyzerá tak dobre, šak som fotil v tme po ťažkom dni.
Aj to WC vravelo za všetko. Nielen čistučké, ale aj dizajnové – cítil som sa akon niekde v galérii…
Ale gúľajme sa späť na festival Ki Ci Fras.
Hudba
O hudbu sa starali DJi, ktorí si vravia 263 (čítaj Dva Šestry, inak pecka názov). Keď som prišiel, hral rap, dokonca vkusný, dokonca Talib Kweli. Postupne to prešlo do nejakého metalu, rocku, gitár… nejaké DJské výkony ani prechody som si nevšimol, DJi chodili piť pivo, len dávali bacha, aby vždy niečo hralo.
Hudba ma zásadnejšie nerušila, hoc miestami zbytočne revala. Spoko.
Piškat!
Čúralo sa len v bežnom vécku Stromoradia, a vo štvrtok žiadna šóra, úplne na pohodu sa vždy našlo miesto na výpust. Neviem, ako to bolo v piatok, ale štvrtok fakt pohoda a spokojnosť.
A domu!
Išli sme opäť napeši na posledný vlak 22:17, škoda že neskorší nešiel. Na cestu som nakúpil das plný vak fľašiek.
Ki Ci Fras 2020 bol parádny a veľmi dobre zvládnutý fesťáčik. Dúfam, že sa na budúci rok pridáte! Sledujte na Fejsbruku či Švinstagrame Gadža aj Ki Ci Fras, aby vám nič neušlo.
Verím, že z mojej reportáže opäť dýchala úprimnosť.
Poplačem si na záver: ten trend umelej pozitivity a “blogerov” ktorí namiesto reálneho obsahu robia reklamu, mi lezie na nervy čoraz viac. Tento trend dnes vládne sociálnym sieťam. Topíme sa v lacných a povrchných reklamách. Rešpekt každému, kto rozlišuje medzi blogovaním a digitálnou prostitúciou.
Najbližší event už tento víkend v Košiciach: Salón Piva! Avšak sa nakoniec zmenilo miesto konania, to znamená že bude spojený so Street Food Festivalom pred Kinom Úsmev. Už teraz mám malú dušičku, lebo Street Food Festival nie je pre mňa… uvidíme. Dojdite.
(Update: kým sme vyriešili technické flipy tu na webe a tento článok mohol vyjsť, je už aj po Salóne Piva, opäť sa môžete tešiť na môj report 🙂
