Vraví si Padre Brewing Company, hoci pracuje väčšinou sám. Každý Košičan, ktorý obľubuje remeselné pivo od neho už niečo pil, či ho dokonca pozná, alebo aspoň o ňom počul.

Je to jeden z tých pekných príbehov. Z kancelárskej stoličky, cez hobby, vytrvalou prácou až k splnenému snu, ktorý má podobu vlastného pivovaru. Ten “zdedil” v malých priestoroch v Prešove (kde ma dávnejšie pustil a video ste mohli vidieť na mojom FB).

Širšia verejnosť môže Padreho poznať vďaka jednému pivu: Mustáž, s ktorým dobyl aj niektoré supermarkety či chladničky v baroch. Dnes však už Padre nemá s Mustážou nič spoločné, keďže jej koncept predal. Je úplne inde. Kde? To sa pokúsim opísať v tomto článku. Teda presnejšie, ako to vidí subjektívny pozorovateľ po pár rýchlych náhľadoch do zákulisia.

K Padreho pivám sa ‘na západe’ nedostanete. Prečo?

K tomuto článku ma trochu inšpiroval aktívny člen našej FB skupiny Michal, keď kriticky vytkol, že Padreho pivá nevie nájsť v žiadnej pivotéke ani na e-shope. A že Padreho web je totálne neaktuálny a zanedbaný. Vlastne má Michal pravdu. Rozhodol som sa však trošku problematiku ozrejmiť, že prečo je to tak.

Slovo “Company” v názve fakt môže zmiasť. Padre je totiž zatiaľ “one-man-show” a nemyslím to nijako negatívne.

Osobne sa čudujem, že Padre nevyužíva možnosť točiť celú značku okolo seba, rozumej nepíše „ja Padre“, ale „my Company“. Keďže si myslím, že jeho osobnosť je jedna z vecí, ktoré predávajú. Ale to vodu kážem, víno pijem.

Padre sa v komentároch vyjadril, že „na západe o jeho pivá nejavia záujem“. Podstatné však je, že…

Jeden človek to prestáva stíhať.

Padre je projekt, ktorý vzišiel „z ulice“, vytrvalou prácou a poviem to narovinu: Projektu chýba človek, ktorý by sa zameriaval čisto na marketing a distribúciu. Jednoducho sa nedá venovať vyrábaniu, vareniu piva, návrhu etikiet, fľaškovaniu, byrokracii, zmývať podlahu a zároveň zvládať marketing a distribúciu či obsluhovať e-shop.

Do situácie sa viem vžiť práve preto, že so svojim podnikaním šliapem rovnakú cestu. Veru stresujúce vie byť obdobie, kedy už sám všetku prácu nestíhaš, ale zároveň si nie si istý, či si môžeš dovoliť zaplatiť ďalšieho človeka. No a potom ešte takého človeka nájdi, že jo.

Nedávno som začal do Padreho hučať, že potrebuje vlastný E-shop. Súhlasí. No keď si nevie nájsť čas a silu na aktualizácie webu a spustenie e-shopu, tak nebude mať čas ani ho spravovať. Robí dobre, že robí to, čo mu ide a čo ho baví – varenie piva. To sa dalo predávať do podnikov v okolí, kým ale neprišiel covid, že jo. Preto si myslím, že Padre potrebuje, nechcem písať “niekoho”, lebo to slovo neznášam odkedy som zistil, aké ťažké je nájsť zodpovednú pracovnú silu. Padre potrebuje po svojom boku nadšenca pre remeselné pivo, e-commerce a marketing.

Nie som tu na to, aby som robil podnikateľský plán. Chcel som len trochu opísať situáciu.

Prehľad Padreho pív začiatkom 2021

Nie je v mojich silách spraviť nejaký celkový prehľad Padreho pív, alebo vybrať nejaké topky.
Padre totiž varí novinky rýchlejšie, ako stíhame piť.

Ja ho vnímam ako hravý, ak chcete experimentálny pivovar. Vkuse vymýšľa niečo nové a pri máločom zostane. To ma niekedy až štve, lebo keď si nejaké pivo obľúbim, o mesiac ho už niet, a navarí ho zas o rok. Neviem, či to mám chápať ako nejaké brewerské “ hľadanie sa”, no myslím že nejaké stále portfólio zopár topiek by sa hodilo.

Ja tu teda predstavím a po svojom “zrecenzujem” kúsky, ktoré som cuckal začiatkom 2021. Zrecenzujem v úvodzovkách, lebo ako píšem pre istotu v každom článku, nie som pivný someliér ani znalec, len milovník a spotrebiteľ s laickým názorom. Nuž a v závere si to ešte zhrnieme.

Čo je zaujímavosť a zistil som to až nedávno, súčasný prostý dizajn etikiet má na svedomí sám Padre. Sám ich vymýšľa a kreslí pri PC.

Jasné, že na grafickej súťaži produktových etikiet by asi medailu nezískali, ale držia si svoj jednotný štýl, vďaka ktorému Padreovky ihneď spoznáte.

Pokiaľ sledujete Gadžostagram a FB, alebo sa vám už nechce dlho čítať, prehľad pív proste preskrolujte a poďte rovno na podstatnú kapitolu Záver.

Motýlí efekt (Verdant IPA)

Kopa peny, dosť bubliniek, príťažlivá mútna farba. Vo vôni je kopa ovocia, tá sa však pri pití ukryje, lebo:

Pri prvom napití ma Motýlí Efekt šokoval vysokou horkosťou. Tú šialenú horkosť by som nazval “Padreho rukopis”, alebo “Padreho chmeľový rukopis”? Mne trochu prekáža. (Inak, horkosť mi prekážala aj pri Intergalactic IPA, ale po pár mesačnom odstatí v chladničke zmizla).

Okrem horkosti je tu silný dojem akejsi suchosti. V zmysle, ak by to bolo víno, tak je najsuchšie, aké môže byť. Motýlí Efekt je protiklad sladkého piva.

Neviem, či som si to vsugeroval kvôli podobným názvom, ale táto Verdant IPA mi chutí dosť ako Vermont IPA od Hellstorku: Frog in Fog.

Dosť ťažko sa mi to pije. Po druhom pohári mám už ústa horkosťou dokrútené.

Na druhý deň som si však dal druhú fľašu a prišla mi omnoho nežnejšia, piteľnejšia. Som z toho voľaký zmätený.

Mlynky z Búdky a Maťo z Bostonu sa vraj Motýlieho Efektu nevedia dopiť. Už dvakrát som počul „zatiaľ najlepšie Padreho pivo“.Gadžo asi celkom nepochopil. Po prvej fľaši som to videl na 3/5, ale po zvážení dávam štyri. Lebo odpoveď, či by som si dal do tretice, znie áno.

Mimochodom, ideálny matroš na šokovanie tvojho lokálneho lagerboya.

Disco (New Zealand Lager)

Nutno podotknúť, že mi ešte nikdy žiadne pivo s New Zealand v názve nechutilo. Po New Zealand Ipa od Pivovaru Kamenice a Maor od Pivovaru Stern som si musel dať rok pauzu. A tak skúšam Padreho novozélandský ležiak.

Nič sa v gadžohube nezmenilo. Fakt mi to nejde. Taký riedky, silno horký, ale hlavne strašne prevoňaný ležiak. Tou Zealand vôňou, do ktorej som nedorástol a možno ani nedorastiem. Cítim sa ako keby mi niekto do zemiakového šalátu pridal klinčeky.

Nemal by som hodnotiť, ale s pištoľou pri hlave by som sa nedostal cez subjektívne 2 body z piatich za túto čudnú voňavku.

Flat White (White Stout)

Sranda. Stout pripravený o farbu, sladkosť a telo. (Telom rozumiem akúsi hutnosť, pocit hustoty pri napití – ten je tu redší, ako by som od Stoutu čakal.)

Vôňa a chuť kávy, respektíve praženej kávy alebo niečoho údeného či mierne spáleného. Pije sa ľahučko.

Som milo prekvapený. Ono keby mi to niekto nalial naslepo, asi by som nebol tak očarený, ako keď viem že pijem biely stout. Rovnako by ma namotalo čierne mlieko a priesvitná kola. Názov a koncept sú proste súčasť zážitku. Aj keď – čakal som ešte svetlejšiu farbu.

Sorry za fotku bez etikety, som rád že sa mi vôbec dostalo z posledných zásob. Poznačil som si nejaké 4 body z piatich.

Hopus Fokus (IPA)

Konečne IPA od Padreho s nižšou horkosťou. A veľmi jej to pristane. Hoci na pozadí cítiť ten „rukopis“, je podľa mňa piteľnejšia ako všetky predošlé a blíži sa k tomu, že si ho viem predstaviť v regáloch supermarketov.

Dlho som pátral vo vôni, aj tak vám ju nepopíšem, na um mi prišli kvety a cukríky. Zaujímavosť: Dali sme fľašku kamošovej mame a povedala, že z toho cíti „myšacinu“. Lol.

Peny kopa, iskry kopa, farba svetlá a takmer číra, dojem pri pití je skôr riedky. Môžem odporučiť každému milovníkovi IPA.

Priznám sa, že pri prvotnom hodnotení Hopusu Fokusu na Instagrame som sa unáhlil, keď som sa priblížil k plnému počtu. Po nejakých 10 fľašiach som viac zmätený, raz mi príde Hopus relatívne nežný, inokedy horkejší. Vo výsledku by som sa točil okolo 4 bodov z piatich.

Supernova (Session Red IPA)

Nemá telo, zato má dušu. Jo, opäť mám na mysli Padreho drsný rukopis.

Z tohoto piva si odnášam dojem výraznej horkosti, no zároveň ľahkosti až vodnatosti. Vodnatosť mi vadí, no myslím že pri štýle session to tak má byť. Supernova by mi skôr pasovala na letné mesiace. Za mňa ďalšie dobré pivo na 4/5.

Chameleon (Pale Ale)

Drsný ejl.

Lákavá hazy farba, kopa peny.
Opäť priama, silná horkosť. A dojem suchosti.

Ak vám môj opis pripomína Motýlí Efekt rovnakého autora, je to tak. A to vidím ako najslabšie miesto – Chameleon je Motýliemu Efektu tak podobný, až chytám paranoje, či ma Padre neskúša

Už mám chuť dávať body dolu za podobnosť s inými pivami výrobcu.
Chameleon je nadpriemerné pitivo, ktoré si viem dať zas. Za mňa 3,5 až 4 body.

Lokale (Pale Ale)

Za mňa kandidát na “najlepšie Padreho pivo”. Ak som o Hopus Fokus povedal, že je to “ pitie pre masy”, tak toto je ešte viac. Vhodné na celý večer, hoc áno, surovo horký rukopis je tu zas.

S Lokale som sa stretol prvýkrát už v lete 2020 na Hop n Rolla Days v Košiciach, kde sa narazil súdok a očarilo ma už tam.

Ako môžete vidieť, etiketa je netypická a prudko trčí oproti ostatným Padreovkám. Nesie na sebe vtipné nápisy ako Svetoznáme a obľúbené alebo Lepšie sedieť v malej krčme, ako pracovať vo veľkej fabrike.

Lokale bolo varené špeciálne pre prešovský podnik Lokal, ktorý som párkrát navštívil a pôsobil na mňa vcelku pozitívne. A to aj napriek tomu, že je ultra turbo hipsta, až tak, že som sa vnútri cítil ako v reklame na servis retro bicyklov. No v podniku som sa cítil fajn aj ja, tučný turista v teplákoch a botaskách. Na podniku ma vytáčali len dve drobnosti, ak môžem odbehnúť od témy:

Vonkajšie sedenie je na šikmej ploche. No fakt, človek je naklonený. Keď si dáš pred návštevou podniku jointa, tak si nie si istý či to bola taká vzorka alebo fakt sedíš na šikmo.. A mne sa z takých vecí vie spraviť blbo. (Hoci už rok+ nehúlim a odvtedy mám fakt jasnejšiu myseľ, skúste)
V podniku sa nedali kúpiť žiadne schopné fľaškové crafty na doma. A to naserie, či už ideš cez Prešov, alebo je záverečná a máš slinu. V chladničke boli len nejaké menej vábne Brewdogy za turistické ceny. Ale to by sa mohlo s nafľaškovaným Lokale napraviť. Teda, až skončí covid-doba, ak niekedy skončí.

Fajne som uletel?
Neviemuš, čo by sa na celovečernom ejli dalo spraviť lepšie. Ale práve na to máme brewerov. Lokale je za mňa 4,7/5

Kyseláče z jesene 2020

V októbri 2020 navaril Padre sériu sour pív, ľudovo zvaných kyseláče.
Z nich mi odpálili dekel dve, a to malinový Rúž z Acapulca a marakujový Pešn is Fešn.

Obidve totiž mali bohatú ovocnú chuť, ktorá nebola utopená za kyslosťou, čo ma pri souroch občas vytočí, hlavne ak dám za pol litra 5 evry a chutí to ako voda s citrónom.

A presne čo som spomínal v úvode – kým si pivo obľúbiš, Padre už varí iné, a tak sa od jesene k týmto kúskom nedá dostať. Musíme si počkať.

Toto bola len taká vložka, že soury vedúci vie. Ale poďme už k záveru.

Záver

Ako vidíte, ani jedno pivo zo začiatku 2021 mi oficiálne neodpálilo dekel.

Poviem to narovinu, pokiaľ ide o IPA, čo je môj “dvorný” pivný štýl, nie som fanúšik Padreho chuťových profilov. Jeho Ipky mi celkovo prídu svojsky riedke a príliš priamo horké, tá chuť mi príde “surová” v zmysle krutá, aj v zmysle Raw. Musel som si na ne zvykať a začal som ich teda vnímať s akýmsi odstupom či nadhľadom.

Okrem toho, všetky Padreho Ipky a Ejly sú si podľa mňa chuťovo vzájomne veľmi podobné. Ak by mi ich niekto nalial naslepo, asi by som bol pri hodnotení na body skúpejší.

Aj tak ma k nim niečo stále ťahá. Úprimne, možno to bude aj zdravá, lokálna, „susedská“ cena.

A ešte jeden update: Zdá sa mi, že jeho Ipky potrebujú kus poležať, „dozrieť“. Môj laický dojem je, že ich vypúšťa medzi ľudí akési surové, čerstvé. Lebo keď som vyššiehodnotené pivečká ochutnal po mesiaci, našiel som v nich niečo úplne iné. Napríklad Chameleon je viac vyrovnaný a blíži sa skôr k Lokale ako k Motýľovi.

Padreho sila je v prístupe a v tom, že varí srdcom

Som fanúšik Padreho projektu, cesty, a hlavne prístupu. Som fanúšik Padre Brewing Company. Môže za to množstvo detailov, kedy už samotná tekutina nie je až tak podstatná. A nevravím len o benefičnom pive, ktoré navaril pre Lesoochranárske zoskupenie VLK alebo o tom, ktoré chystá pre košický psí útulok.

Nie, nie sme kamoši. V živote sme neboli spolu na pive ani nič také. Našich pár stretnutí bolo vždy len kvôli tomu, že som chcel kúpiť pivo do chladničky. Tak sme už prehodili pár slov tu a pár tam. Ukázal, že má pochopenie pre môj pivný blog s 5 a pol sledovateľmi a rád ho podporil. A čo je najviac, nevytáčajú ho ani negatívne “recenzie” amatéra, naopak ich ešte repostne do storky či na profil. To myslím tým prístupom, ktorý dnes chápe máloktorá značka.

Už keď som pri prístupe, myslím že Padre je k ľuďom až príliš ochotný. Popravde nikdy do postov nepíšem “objednajte si toto pivo od Padreho”, lebo sa bojím, že sa mu ozvú ľudia, ktorí chcú dve malé pivá, a on je taký že by im ich aj doviezol. Toto ho môže zničiť.
Keď som svojmu biznisu nastavoval hranice, musel som si následne prečítať zopár nepekných názorov, aký som nevďačný a “odborné” rady, ako si musím vážiť “každého zákazníka rovnako”. Ja vám povím, to sú tie kecy ľudí, čo si podnikanie nikdy neskúsili, a veľmi rýchlo by zhoreli. No, a sme opäť pri tom, že Padre potrebuje niekoho na túto časť práce. Hoc robí parádny obsah na instagrame a ide mu aj grafika, nemôže navždy predávať po pár fľašiek cez správy.

Či už ste Padreho poznali aj predtým alebo som vám ho predstavil až dnes, určite by ste mali tento kúsok Košíc ochutnať.

Padre nie je synáčik, ktorému ocko kúpil pivovar na hranie. Ako povedal jeden kamoš o mne, tak isto to poviem ja o Padreovi alias Marošovi: Vybudoval úspešnú značku od podlahy. Ja verím, že čoskoro dostupnú v rôznych kútoch Slovenska.