Nedávno ma Mišo z pivovaru Hvezdoň poprosil, či by som neokoštoval ich pivá. Kto nevie tak ide o ten pivovar, ktorý vznikol kúpou mobilného pivovaru Petra Hudáka, ktorý sídli v bratislavskej záhradkárskej kolónii Žabí majer. Po tom, čo sa po 5 ročnej naháňačke s úradmi pivovar predal novým majiteľom, stále sa pivo v produkcii pivovaru Hvezdoň varí na tomto mieste a na cieľovú parcelu v Hviezdoslavove (časť Podháj) sa nepresťahoval. Podľa Miša tomu bráni už len prípojka elektriny.
Technologický chod pivovaru je síce v poriadku, no to pracovné úsilie, ktoré za tým stojí v podmienkach pandemických opatrení a nestabilite trhu je nad ľudské možnosti. Po krátkej diskusii pri odovzdávke vzoriek som si zas a znovu uvedomil, že práca všetkých sládkov a majiteľov remeselných pivovarov na Slovensku je vskutku hodná obdivu. Všetci naozaj potrebujú pevné nervy, neúnavné odhodlanie a veľkú dávku flexibility či improvizácie. Jak Mišo tak aj iní, ktorých som v posledné mesiace stretol, sa netaja tým, že idú naozaj na doraz, že melú z posledného a dúfajú, že sa všetko konečne na dobré obráti.
Na Hrncovare 2019, kde som sa zúčastnil aj ja vyhrali chalani Jano s Mišom 1. miesto za kategóriu Strong bitter. Ja som sa s ich pivami 1.krát stretol na Salóne piva minulý rok a vtedy ma nejako zásadne neohúrili. Pri tejto ochutnávke som mal teda túžbu byť očarený viac a posvietil som si na 2 pivá: mliečny stout a ipu. Som rád, že ma nesklamali. Ale poďme poporiadku.