Na Slovensku mávame stále väčšie množstvo rôznych pivných festivalov. Je super, že remeselné pivo sa tak dostane ku stále väčšiemu množstvu milovníkov živého piva. Pri žetónovom či hotovostnom systéme platby získa návštevník občasne v cene vstupného aj pohár, alebo bez potreby vstupného si pohár môže zakúpiť, či už sklenený degustačný alebo plastový, občas pamiatkový. Poliaci však zrealizovali niečo, čo sa na Slovensku len tak nevidí. Festival so vstupným a následným systémom “all you can drink”. Ide o festival ONE MORE BEER v Krakowe, ktorý sa konal pred necelými 2 týždňami a ja som bol pritom.
Kamaráti Viktor a Miro, ktorí stoja za pivovarom HejRup mi už dávnejšie rozprávali o parádnom craftovom festivale v Krakowe. Že musím ísť. Termín ale kolidoval so Salónom piva, ale keďže som si salón užil v jeho jarnej edícii, tak som si povedal, že výlet do môjho obľúbeného mesta s kamarátmi s rovnakou mentálnou poruchou ako mám ja, v spojení s degustovaním piva, sa nedá odmietnuť. Tu prinášam pár postrehov, ktoré mám z tohto festivalu, nevyhnem sa ani porovnaniu so Salónom piva, keďže to sa vyslovene žiada.
Festival sa koná každý rok v druhej polke septembra. Toto bol jeho druhý ročník a ľutujem, že som nebol aj pred rokom. Festival sa konal v Forum Wydrarzeň – vy čo Krakow trošku poznáte, tak isto ste si všimli veľkú budovu s obrovskou reklamou na jedného z popredných svetových výrobcov mobilných teléfonov, keď ste sa z Wawelu pozreli smerom na rieku Wysla. Pre tých, ktorí toto mesto nepoznáte, tak prostredie bolo hneď pri rieke s výhľadom na mesto. Perfektný spot s nádhernou modernistickou architektúrou. Jediná nevýhoda boli toalety, na tie sa chodilo dole po schodoch, čo v neskorších hodinách bolo náročné. Ináč miesto nemá žiadnu chybu. Veľmi veľa priestoru na sedenie von, vnútrajšok bol tiež tak akurát.
Festival remeselného piva ONE MORE BEER v Krakowe je zameraný na rôzne poľské, európske či americké špeciálysa zvykne pozvoľna niesť v duchu istého druhu piva, no návštevník nájde aj iné rôznorodé štýly. Minule na festivale prekvitali piva štýlu NEIPA a tentokrát sa to nieslo v duchu kyseláčov či imperial stoutov.
Festival je počas piatkového a sobotného dňa rozdelený do celkovo 3 sessions (sesja), pričom na každú session je samostatný vstup v hodnote cca 40 eur. V cene vstupu je pivný pohár s označením 1 dcl, no každý čapuje zväčša 0,5 dcl. Pivovary nemajú vlastné samostatné stánky, ale všetko je unifikované do 1 rady stolov a niektorí nalievajú pivo aj z fliaš či plechoviek. Vysoké vstupné je vynahradené tým, že môžete za dané 4,5 hodiny vypiť koľko chcete. Ono sa to nezdá, ale niektorí sú vybavení už po 2 hodinách. Pre vystavovateľa tak odpadá náklad s prípravou stánku, skladaním a rozkladaním. Organizátor podľa našich odhadov všetky pivá dopredu nakúpil. V cene lístku bol aj žetón na Jamesona, ak by sa niekomu málilo pív.
Medzi zúčastnené pivovary sa zaraďuje pri každej session 30 rovnakých pivovarov, každý z nich vždy po 2 rôzne pivá na 1 session. Návštevníci si tak vedia presne vybrať tú session, ktorá ich upúta už vopred a majú istotu, že všetkých 60 pív nájdu na výčape. To znamená 180 rôznych pív od 30 pivovarov. Nuž radi by sme vedeli, či nepredané pivá sa potom čapujú v nejakom výpredajovom stánku, resp. kde skončia. Podľa skúsenosti a fotoreportáže je jasné, že o niektoré pivá bol naozaj veľmi veľký záujem, ba až hysterická bitka. Často išlo o ozaj drahšie špeciály, limitované várky či sezónne pivá.
Chcel by som vypichnúť pecky ako Omnipollo, Mikkeller, ktoré asi netreba predstavovať. Mňa si získali američania z Electric Brewing, jeden z TOP gréckych pivovarov Seven Island Brewery a taliansky pivovar
Ca´del Brado, ktorý okrem iného priniesol vynikajúci Barrel Aged Saison s najlepším talianskym názvom Nessun Dorma. Celý zoznam pivovarov nebudem uvádzať, ale v zásade tam boli pivká z celej Európy a tuším 3 pivovary z USA. Jedna nádhera.
Zrejme najväčší ohlas na festivale zožalo Omnipollo a ich pivo Bianca. Bianca je podľa popisu Blueberry Maple Pancake Lassi Gose. Tmavofialová hustá sladučká bomba, ktorú podávali tak, že Vám načapovali 0,5dcl pivka a do pohára pridali ešte aj zmrlinu z toho istého piva (doniesli si tam vlastný zmrzlinovač). No, nechápal som. Myslím, že človek, ktorý si ide ležiaky, aj keď remeselné, by na tomto festivale skončil smädný. Kyseláče od výmyslu sveta, z ovocím, bez neho, gosse, veľmi veľa Barrel Aged Stoutov, ochutené veci, jednoducho ťažko sa to opisuje, treba ochutnať.
V jednote je sila
Veľmi sa mi na tomto festivale páčila jednota. Každý stánok vyzeral rovnako, všetko bolo jednotné. Každý stôl rovnaký, na stole pípa na 2 pivká, na papieri vytlačený názov a popis pivka, QR kód s preklikom na untappd. Nad stolom vysačka s logom festivalu, názvom pivovaru a vlajkou krajiny odkiaľ pivovar je. Nádherné, jednoduché, elegantné.
Na pamiatku si niektorí dali na vybranú časť tela vytetovať rôzne symboly, mohli nakúpiť aj rôzne fľaškové pivá na domov alebo sa zúčastniť súťaže. Nechýbal rôzny merchandising.
Jedlo, ktoré ma dostalo
Jedlo bolo na festivale riešené formov Food Truckov. Pastrami, sendwiče, hranolky, burgre, hotdogy, človek sa fakt kvalitne najedol, nám veľmi chýbala nejaká polievka typu Ramen alebo Pho. Po rozhovore s jedným Poliakom, co je must try, sme si dali hotdog Black Dog. V rozrezanom rožku sme dostali párkovú klobásku, na nej (a to naozaj neklamem) natrepaná zmes z jaternice, na tom syr, cibuľka a (to naozaj neklamem) černice. Za nás TOP jedlo festivalu, presne takto si predstavujem jedlá z Food Truckov.
Na záver pár úvah
Ako je z vyššie uvedeného asi zrejmé, tento festival je od Salónu Piva úplne odlišný. A možno práve preto, sa mi to tam tak zapáčilo. All you can drink systém zrejme nie je v podmienkach Salónu Piva uplatniteľný, ale možno by sa nad tým dalo porozmýšľať (vytvorením jednej session, alebo VIP časti, kde by sa niečo také dialo, rozšírením vstupeniek o takúto možnosť… nápadov je veľa). Človeku tak nie je ľúto jednoducho vyliať pivo (áno, je to hriech, ale ideme po kvalite nie kvantite) ak mu nechutí, poprípade ak má chybu. Ďalej je to spôsob podávania piva. Veľmi sa mi páči dávkovanie do 0,5dcl pohárov. Tak, ako som bol voči tomu skeptický pred začiatkom festivalu, tak som to na jeho konci ocenil. Človek tak môže vyskúšať viac pív a na degustáciu to úplne stačí. Ale čo je v Krakowe iné v porovnaní so salónom je jeho výzor. Tá jednotnosť stánkov ma dostala. Salón piva vyzerá v porovnaní s tým ako Vianočné trhy niekde v Hornej Dolnej. Ako Drevená dedina. Každý pivovar má svoj vlastný stánok a zo salónu vieme, že každý vyzerá ináč a je tam príliš veľa reklamného smogu, informácií a všetko pôsobí chaoticky. Kdežto v Krakowe to je unifikované a nič tak nevyrušuje od toho najpodstatnejšieho – ochutnávania desiatok fantastických pív.
Tak s kým sa tam budúci rok 18-19 septembra 2020 vidím?
Je možné len odhadovať, či by mala takáto forma pivného festivalu na Slovensku úspech. Možno sme teraz niekoho inšpirovali a rok 2020 bude aj v rámci pivných festivalov niečim výnimočný.
Nuž, ak by sme podobnú sériu festivalov organizovali na Slovensku my, tak by sme to nazvali výstižne “All You can BEER” Festival.
Zdroj foto: Facebook OMBF
