Krátke nahliadnutie do minulosti našich susedov odhaľuje mnohé slávne momenty vzdoru a odporu s obzvlášť pozoruhodným príkladom práve v južných Čechách. Pol hodiny hore cestou od pivovaru Budějovický Budvar sa nachádza pekné kopcovité mesto Tábor. Na jeho námestí je múzeum, venované Jánovi Žižkovi – nepoddajnému generálovi a českému národnému hrdinovi z obdobia pätnásteho storočia. Jeho sláva pramení z jeho pevného odhodlania a inovatívnych vojenských schopností v boji voči nepriateľom, ktorí boli oveľa silnejší v množstve a počte zbraní. Aj napriek ohromujúcej prevahe, Žižka vytrénoval a inšpiroval svoju malú armádu tak, aby odolali nájazdom veľmocí Európy, ktoré vždy utŕžili porážku.
Existujú aj mierumilovnejšie príklady. Vezmite si Zamatovú revolúciu. V roku 1989 začalo v Prahe povstanie pri ktorom vyšli do ulíc státisíce Čechov, vytvárajúc vlnu nenásilného národného protestu, ktorý nakoniec vyústil do ukončenia komunistickej éry v krajine a viedol k súčasnej nezávislej Českej Republike. Takže odpor, vzdor a hlboké pochopenie toho, akú cenu má nezávislosť – toto všetko robí Čechov Čechmi. A tak, ako aj národný pivovar, všetci sú stredobodom príbehu Budweiser Budvaru.
Toto je niečo, čo terajší majster pivovarník, Adam Brož, pozná dobre. „Samotný akt založenia tohto pivovaru bol aktom vzdoru,“ zdôraznil. „Toto bol český pivovar, vo vlastníctve českého ľudu, variac pivo pre český ľud.”
Hovorí o momente z roku 1895, kedy sa skupina rebelantských českých pivovarníkov, ktorá mala plné zuby toho, že im bolo hovorené, čo majú robiť a ako majú variť pivo, rozhodla skončiť so svojimi nadriadenými a stať sa pánmi vlastného osudu, založiac si vlastný, nezávislý pivovar v Českých Budějoviciach, alebo ,Budweise’, ako ho vtedy volali v starej nemčine. Bol to smelý čin. A aj riskantný. Ale priniesol prekvitajúci úspech. Vďaka kvalite a popularite piva z Budweisu pivovar náhle čelil dopytu, ktorý siahal ďaleko za jeho hranice. A to nie len v Európe. Čoskoro bolo toto prvotriedne pivo Budweiser Budvar Original vyvážané do celého sveta, čím sa ešte viac zlepšila vtedajšia už 600 rokov stará pivovarnícka reputácia mesta.
A predsa, pivovar Budějovický Budvar, tak ako aj český národ, čelil v nasledujúcich rokoch mnohým výzvam. A musel čerpať zo všetkých svojich zásob a zo svojho ducha, aby prežil. Vojna v Európe spustošila české kraje a aj napriek tomu, že pivovar naďalej fungoval tak, ako vždy, jeho okupácia v roku 1942 zo dňa na deň prakticky zabila jeho exportný priemysel. Trvalo takmer pol storočia, kým sa produkcia vrátila na úroveň spred roka 1939. Dokonca aj po uzavretí mieru a potom, ako sa Českej Republike konečne podarilo striasť sa tieňa komunistickej éry, sa pivovar ocitol uprostred boja s novými tlakmi otvoreného trhu.
Boje s AB-InBev o právo používať ochrannú známku ,Budweiser’ v názve Budweiser Budvar prebiehajú od skorého začiatku dvadsiateho storočia. A rovnako dlho trvá odmietanie pivovaru sa podvoliť. Toto úsilie si v určitých obdobiach vyžadovalo silu žižkovského odporu a vzdoru, hoci možno s menším množstvom bojových vozov. Avšak aj v roku 1994, keď Česká Republika ohlásila otvorenie podnikateľského trhu, nastali snahy odkúpiť väčšinové podiely a vlastníctvo pivovaru zo strany skupín investorov a nadnárodných spoločností. Opäť, Budweiser Budvar, to dal na Žižku a odolal každej jednej, zostávajúc nezávislým a vo vlastníctve českého ľudu.
Toto bolo dôležité, pretože začiatok deväťdesiatych rokov bol svedkom obrovskej zmeny v celosvetových výrobných metódach vo varení piva a začiatku poklesu používania tradičnejších ingredencií, ako sú celé šišky žateckého chmeľu odrody Saaz. Dnu sa, nepozorovane, vkrádali ďalšie nechutné a nepotrebné veci. Nezávislosť Budvaru zaistila, že varenie jeho piva zostalo také, aké bolo vždy, podľa prísneho nemeckého ‘Reinheitsgebot’ čiže zákona rýdzosti, čo znamenalo, že mohol byť použitý jedine sladový jačmeň, chmeľ, kvások a voda. Dlho pred tým, ako sa na scénu remeselného piva spustilo celosvetové znovuoživenie pív a étos nezávislého pivovarníctva, si toto odmietnutie predať, kompromitovať kvalitu, alebo urýchliť proces zrenia piva v pivniciach pivovaru začalo získavať novú generáciu fanúšikov. Pete Brown, jeden z popredných spisovateľov literatúry o pive, je jedným z nich.
„Čo som na Budvare vždy obdivoval je jeho skutočne trúfalý, rázny duch. Ocitajú sa v mnohých situáciách v štýle Dávida a Goliáša a oni sa im smelo stavajú zoči-voči. A zvyčajne vyhrávajú. Ich ducha by som definoval ako urputne nezávislého a posadnutého kvalitou. Niekedy vidíte iné značky používať tieto slová, ale sú to len slová na reklamných dokumentoch. Avšak pri Budvare ide o skutočného ducha, ktorého môžete pocítiť pri rozhovore s tunajšími ľuďmi.” – hovorí Pete.
Určite tomu verí aj Adam Brož. „Udržať si nezávislosť a variť pivo naďalej tak, ako sme to robili vždy, je náš spôsob ako si ctiť ducha našich zakladateľov, takto zostaneme, kým sme.” – hovorí Adam.
Avšak, ako národný pivovar, Budějovický Budvar taktiež berie vážne svoju zodpovednosť, ktorú má voči širšej českej pivnej kultúre. Pivovar podporuje svoje miestne spoločenstvá pestovateľov chmeľu a jačmeňa, ako aj vlnu nových remeselných pivovarov, ktoré sa zjavujú po celej krajine. O tom viac však až v ďalšom článku.
