Neexistuje možnosť, že Živé Pivo padne na kolena! Mali sme plán a víziu, poctivo sme budovali značku a ak by sme “ožili”, z nášho úpadku by sme “vstali z mrtvých” silnejší a lepší! Predstavujem si, aké by to bolo teraz stretnúť Henryho Forda. Toho, ktorý založil množstvo skvelých základov podnikania a fungovania jednotlivcov či firiem. V jeho myšlienkách je množstvo inšpirácie. Čo by mi asi poradil? Mal by som dostatok guráže povedať mu, že som pre svoje podnikanie urobil maximum?
On sám históriu moc neuznával, pozeral sa hlavne na to, čo môže urobiť dnes, aby históriu tvoril. Skúsme sa teda na zrod, fungovanie a (dočasný) zánik značky Živé Pivo pozrieť jeho optikou. Za každou jeho myšlienkou nasleduje popis našej histórie, odhad jeho názoru na nás a tiež náš názor ako túto myšlienku môžu vnímať slovenské pivovary a podnikatelia s remeselným pivom.
1. “Být připraven je nejdůležitější předpoklad úspěchu”
Áno. Boli sme pripravení. Pivu sme sa poctivo venovali už niečo málo vyše 2 rokov. Na začiatku sme pod frančízou Beer Station otvorili 2 prevádzky “take away” piva v Trnave. Videli sme v tom veľký potenciál a v tom istom roku sme postupne sprevádzkovali ďalšie 4 prevádzky. Postupne to boli Žilina, Košice, Martin a Prešov. Každú prevádzku som staval vlastnými rukami spoločne s nadšenými frančízantami. Prv sme u mňa doma v garáži predpripravili technológiu a vybrané časti nábytku, prácne sme navrtávali kegové chladničky, aby sme na ne mohli umiestniť výčapné zariadenia Pegas. V rozobranom stave sme všetky súčasti pivného stánku previezli na plochu obchodného centra, kde sme to následne poskladali do 1 celku, dizajnovo podľa náčrtu v Google Sketchup. Kraftové pivo som predtým poznal len sporadicky. Po spustení podnikania s remeselným pivom som si ho zamiloval. Začal sa učiť o pive viac. V roku 2019 som spustil jednoduchý blog vytvorený v nástroji wix.com. Čím viac tento web Živé Pivo rástol, tým viac som videl, že ho bude treba nahodiť do systému wordpress.com, ktorý bol širší, rýchlejší a mal lepší potenciál pre prípadne budúce vytvorenie e-shopu (aj keď som sa e-shopu prv bránil). V januári roku 2020 sme sa s majiteľom značky Beer Station dohodli na tom, že pôjdeme svojou cestou a tak sme si Beer Station Trnava premenovali na Pivotéka Trnava pod značkou Živé Pivo. Férovo sme uzavreli spoluprácu s Beer Station a ešte pred koronakrízou sme sa vydali vlastnou cestou. Pred koncom januára som však splnil svoj plán – prehodiť web Živé Pivo pod wordpress. Hneď po nástupe krízy sme tento redizajnovaný web rýchlo dokončili a pustili sa do práce na e-shope. Áno, bol ten správny čas. Ak by bol web stále na platforme wix, náš e-shop by sme nemohli tak rýchlo spustiť. Mali sme prístup ku tisíckam pív zo Slovenska, Čiech a zahraničia. S dodávateľmi sme mali dobré vzťahy a veľku dávku dôvery. Spustili sme e-shop v rekordnom čase 13 dní. Od prvého dňa sme pivo zavážali na celé Slovensko.
Aj Henry Ford by povedal “Chlapi, boli ste dobre a včas pripravení. Mali ste skúsenosti, dobré vzťahy a včas ste zareagovali na potreby trhu počas pandemickej krízy.”
Rada pre ostatných: 90% úspechu leží v príprave. Premyslite si, čo môžete pre svoju značku urobiť dnes, čo budete robiť zajtra, o mesiac, o rok a kam vaša značka speje v dlhodobom horizonte 5 a viac rokov.
2. “Prohra je jen příležitost k tomu, abychom začali znovu a inteligentněji. Není hanbou čestný neúspěch, ale strach z dalšího neúspěchu.”
Ukončenie e-shopu a pivotéky prednedávnom nebola naša jediná “prehra”. Tých faciek sme si zažili viac. Ako prvá bola nevyhnutnosť zavrieť jednu z pivoték v Trnave. Aj keď výkon prevázdky v City Aréne bol pred koncom plus mínus porovnateľný s tou v OC Galéria Tesco, bolo to taktické rozhodnutie zavrieť práve tú v City Aréne. Samozrejme, tá mala aj svoje výhody. Prevádzkovali sme ju práve v dobe, keď sa Spartak Trnava po dlhej dobe stala majstrom SR vo futbale a klub nabehol do slávnej éry účasti v európskej klubovej súťaži. Doteraz si pamätám momenty, kedy sme návalovo nestíhali čapovať pivo. Pred každým veľkým zápasom sa City Arénou prehnali tisícky a tisícky fanúšikov, ktorí išli okolo nášho stánku. Nie všetci sa zastavili, a bolo to občas možno len 1% fanúšikov, no aj to bolo tak veľké číslo, že pivotéka bola zrazu preťažená. Rýchlo sme sa prispôsobili a predčapovali pár sto fliaš dopredu a tie sa vypredali rovno z pultu v priebehu 20 minút. Ďalším plusom tohto stánku bola jeho veľkosť. Kým v Tescu sme pôsobili na 7m2, v City Aréne to už bolo 12,5 m2. Možno to znie ako malý rozdiel, pre nás to bolo však akoby sme prešli z 1 izbového bytu do veľkého mezonetu. Zrazu sme mali priestor na pohyb. Krajší svetlý dizajn mnohých zaujal a lokalita bola bližšie ku iným trnavským sídliskám, z ktorých bolo do Tesca ďaleko. Aj napriek tomu mala táto prevádzka 2 veľké nevýhody: vysoká cena za nájom a slabý retailer v obchodnom centre (Billa). Hlavne na základe toho sme sa rozhodli, že bude lepšie si ponechať prevádzku v Tescu, ktoré je stále najsilnejší retailer na Slovensku. Počas koronakrízy sa toto ukázalo ako dobré rozhodnutie, pretože City Aréna počas lockdownu zívala prázdnotou, za to Tesco praskalo vo švíkoch. Nehovoriac o tom, že futbalové úspechy Spartaku krátkym časom ustali. Tento krach 1 našej krvopotne postavenej a zabehanej prevádzky nás veľmi bolel. Trnava nebola pripravená na 2 pivné stanice a straty z týchto 6 mesiacov nás prenasledovali až do samého záveru. Ak by sme vtedy mali viac financií, túto prevádzku by sme nezavreli.
Druhá prehra nebola ani tak naša, ale bolela o to viac. Týkala sa 3 zo 4 nami založených prevádzok Beer Station, ktoré sa po približne 1 roku podnikania s pivom ukončili. Všetci títo chalani, ktorí si prevádzky založili pod svojou sro, sa stali mojimi blízkymi priateľmi a aj keď robili maximum, z tržieb, ktoré generovali v tom svojom regióne sa nedalo prežiť a dlhodobo udržať. Je fajn, že 2 z nich sa stále venujú podnikaniu, dokonca s pivom, no ich pivný stánok ostal zapadnutý prachom v skladoch a tiež z tejto éry svojho pracovného života vygenerovali stratu, ktorú im už pravdepodobne nikto nevráti. Z Braňa sa stal sládok svojho vlastného kočovného pivovaru Revolucionár, Mišo sa venuje distribúcii a rozvozu piva a iných komodít v oblasti Liptova. Jediný “preživší” je Matúš v Beer Station Košice, ktorý si povedal, že on bude piť len také pivo, ktoré sám predáva a v rámci frančízingovej siete funguje doteraz. Dalo sa to možno aj očakávať, keďže podľa môjho názoru 2. najsilnejší región v oblasti craftbeer sú práve Košice. Tam som aj študoval, takže to tam dobre poznám.
Ani po týchto 2 zásadných prehrách som sa nevzdal a sám Henry Ford by ma možno povzbudil slovami “Jano, je dobre, že si to nevzdal a po každej prehre svoj biznis posúval ďalej. Začal si tvoriť vlastnú značku Živé Pivo, ktoré po doplnení e-shopu mala šancu na rozmach. Situácia je nepríjemná, no krach nie je hanba.”
Aj ukončeniu e-shopu a pivotéky v Trnave predchádzalo dlhé obdobie, kedy som sa nevzdával. Boli sme v slabej platobnej schopnosti, no po dohode s dodávateľmi sme vždy zabojovali a posúvali sa krok po kroku dopredu. Robili sme poctivo a kvalitne. Po ukončení činnosti sme nezaborili hlavu do piesku, ale aktívne a so cťou sa snažíme tieto činnosti uzavrieť, resp. odpredať. Pre nás to bez vlastných investícii nedávalo ďalší zmysel. Pre iných to zmysel mať môže a radi dopomôžeme tomu, aby značka Živé Pivo opäť ožila, no bola silnejšia a ekonomicky zdravšia, pod velením nových lídrov. My sami sa možno podnikaniu s pivom venovať budeme, v inej forme, no po týchto prehrách budeme aj my obozretnejší a inteligentnejší, bez ohľadu na to, v akej pivnej oblasti by sme ostali.
Rada pre ostatných: Pozrite sa pravde do očí. Teraz je najvyšší čas na sebareflexiu. Nebojte sa zariskovať. Kríza je príležitosť.
3. “Když si sám naštípeš dříví, zahřeješ se dvakrát.”
Po svojom otcovi a dedovi som zdedil technické zručnosti kutila, ktoré som patrične využil pri stavbe prevádzok Beer Station. Síce neviem po kom, ale medzi moje silné stránky patrí aj zručnosť v IT. Pôvodný web Živé Pivo som vyskladal sám, bez pomoci iných. Naštudoval som si nejaké návody a na moje prekvapenie to išlo. Aj po redizajne som sám vykonal na wordpress verzii webu a e-shopu veľa technických úprav. Neskutočne ma to bavilo, no je pravda, že to žralo aj patričnú dávku času, ktorý som žiaľ investoval do podnikania na úkor vlastného zdravia a rodiny. V biznise to však takto býva. Istý čas v podnikaní jednoducho treba zaťať zuby a makať. Nespočetné množstvo kegov, ktoré som sa navláčil, obrovskú dávku energie, ktorú som vynaložil na to, aby si zákazníci mohli spokojne užiť svoje pivo. Viete si však asi predstaviť aj to, akou krásnou odmenou pre mňa potom bolo čerstvé orosené pivo či spokojné úsmevy zákazníkov, z ktorých sa mnohí stali mojimi blízkymi priateľmi. Za celý ten čas som vypil do 1000 rôznych pív. Remeselné pivo mi dodávalo energiu, vitamíny a inšpiráciu.
Henry by možno povedal to, čo moja rodina či priateľka, asi v štýle “Jano, davaj pozor, je to predsa len alkohol, nie že ti prerastie cez hlavu. Pozor na zdravie!” Ja však môžem s kľudným svedomím povedať, že pivo ako alkohol mi cez hlavu neprerástol. Pivo ako produkt asi aj áno 🙂 …ale malo to svoje dôvody.
Rada pre ostatných: remeselné pivo netreba len predávať. Treba ho v rozumnej miere aj piť. Je to “živé” pivo, jeho kvalita je často premenlivá. Poznajte to, čo vyrábate. Poznajte, čo predávate. Pite s mierou.
4. “Většina lidí spotřebuje více energie na mluvení o problémech než na jejich řešení.”
Toto vôbec nie som ja. Ja hovorím málo. Samozrejem po pár pivách sa mi jazyk uvoľní, no všeobecne skôr premýšľam. Premýšľam ráno, premýšľam cez deň, večer, v noci. Dokonca niekedy aj počas spánku. To všetko preto, lebo mi hlavou behá množstvo problémov, ktoré potrebujú riešenia. Tých bolo za posledné 3 roky až až. No tieto problémy sú tu vždy na to, aby sa riešili. A nie len na to, aby sa o nich rozprávalo. Je však pravdou, že prvá a základná podmienka riešenia je problém vedieť pomenovať. Priznám sa, že v poslednej dobe som sa o problémy podelil aj so psychologičkou, ktorá sa ma formou koučingu snažila usmerniť. Nehanbím sa za to.
Henry by mi asi poradil len to, že problémy si netreba nechávať len pre seba a so všetkým bojovať sám. Treba do riešení problémov zahrnúť viac ľudí a teda celý tím, či ďalších odborníkov. Viac hláv, viac rozumu.
Rada pre ostatných: Dajte si poradiť. Neskrývajte sa do svojej vlastnej bubliny. Nebojte sa spätnej väzby od zákazníkov a komunikujte s nimi. Oni sú vaši konzumenti. Ak na nejaký problém upozornia, čím skôr ho vyriešte.
5. “Každý zákazník si může vybrat jakoukoli barvu auta, jestliže to bude černá. Kdybych pořád jen poslouchal své zákazníky, býval bych jim dal jen rychlejšího koně. Já chtěl vždycky víc.”
Tuto budem kratší ale o to striktnejší. My sme zákazníkov počúvali. Počúvali sme aj vlastnú intuíciu. Výsledok bol jasný – chceli sme predávať stále širší a väčší počet pív. Zákazníci milovali novinky, milovali veľký výber. Pre niektorých síce už výber 8 pív na výčape v pivotéke bolo veľa. Pre iných aj 30 či 200 pív bolo málo. My ako aj naši brigádnici boli učení k tomu, aby vedeli zákazníkovi poradiť s výberom. A ak náhodou v istú chvíľu nevedeli poradiť konkrétne, jednoducho im poradili také pivo, aké si berú iní, možno skúsenejší zákazníci. Ak by sme sa teda riadili touto Henryho radou, ponúkali by sme vždy len IPU alebo iba ležiak. Ideálne stály rovnaký výber piva. Je to aj názor mnohých výrobcov piva, aby sa každý sústredil len na 1 pivovar. Aby sa týmto zvyšoval objem predaja toho daného pivovaru a vďaka tomu sa mohli dohodnúť aj väčšie zľavy. Náš smer bol iný. Chceli sme predávať viac ako len “1 čierne auto”. Aj keď to komplikovalo celý proces nákupu a rozvoju vzťahov, aj keď sme niekedy už ani nestíhali sami ochutnávať, aj keď sme kvôli tomu občas natrafili aj na nepodarené kúsky, verili sme v to, že toto zákazníci chcú, toto im dodáme.
Henry by asi povedal “Jano, kto nerobí, nerobí chyby. Ja sám som povedal vetu “Či už si myslíte, že môžete, alebo si myslíte, že nemôžete, v oboch prípadoch máte pravdu. Preto, všetko, čo si robil vedome, bolo dobré. Zo všetkého sa treba včas poučiť.”
Rada pre ostatných: Dobre si zvážte svoju výrobnú a obchodnú stratégiu. Majte svoj biznis postavený na niekoľkých overených stáliciach a pridružte ku tomu v rámci svojho portfólia aj istú variáciu. Rozdeľte si svoje produkty (či už ako výrobca alebo ako predajca) do niekoľkých segmentov a držte sa tejto stratégie. Poznajte to, čo tvorí objem a to čo tvorí váš imidž.
6. “Každý, kdo se přestane učit, je starý, ať je mu dvacet, nebo osmdesát. Každý, kdo se stále učí, zůstává mladý.”
Na základnej a strednej škole som bol skvelý žiak. Mal som jednotky, bol som príkladom pre ostatných. Na výške to už bolo o niečom inom. V študijnom rozmere som bol jeden z najhorších, no pochopil som pre mňa zásadnú vec. Človek sa najlepšie učí praxou. To isté robil aj Henry. Počas výšky som sa venoval dobrovoľnej činnosti v študentskej organizácii AIESEC. Učili sme seba a ostatných tzv. soft a hard skills v oblasti personálnej, obchodnej či marketingovej. Týchto 5 rokov na VŠ som sa málo naučil teórie, no veľa praxe. Bez nároku na odmenu. Tá prišla až po VŠ, kedy som predbehol svojich spolužiakov a dostal sa do tímu manažérov veľkých známych korporátov (prv P&G, neskôr Mars či súčasne Philip Morris). Učenie a rozvoj mi bolo blízke počas posledných 12 rokov mojej kariéry. To isté som však nasledoval aj v podnikaní s pivom. Naučil som sa ako funguje firma podnikateľa, ako vytvárať hodnoty. Kým v korporáte som bol kvapka v mori, v podnikaní som bol ja tá “tsunami”. Aj teraz, tesne po krachu som sa naučil množstvo nových vecí. Napr. to, čo znamená záporné vlastné imanie a aký to má dopad na hodnotenie firmy bankou. Čo je zmena kľúčovej osoby v podnikaní a aký to má dopad na bankové financovanie. Boli to aj príjemné stránky biznisu, keď som sa počas spolupráce s trnavskou televíziou učil hovoriť do kamery a prezentovať značku takou tou marketingovou formou.
V rámci piva som sa veľmi snažil naučiť viac o procese varenia a hodnoteni piva. V pivovare ŽiWELL sme varili vlastné pivo “Trnavské ONÉ” spolu s Peťom Demkom, ktorý nám prezradil veľa o výrobnom procese piva. Pri návštevách pivovarov sme so sládkami veľa diskutovali o riadeni pivovaru, o výrobe piva, o hodnotení piva a vôbec o pivnej scéne na Slovensku. Získaval som tak dôležitý reálny obraz o vývoji trhu. Taktiež som sa zúčastnil 2x súťaže Hrncovar ako hodnotiteľ, kde mi množstvo iných hodnotiteľov poskytlo cenné rady, ako pivo vnímať, ako v ňom objavovať rôzne chute, no aj barsjaké chyby piva.
Žiaľ takmer celú dobu som popri podnikaní mal aj svoju bežnú prácu. To mi síce dávalo pocit finančnej istoty, no dlhodobo to neprispievalo ku tomu, aby som v podnikaní naplno využil svoj potenciál. Aj napriek tomu, že som ukončil aktivitu e-shopu a pivotéky, rozhodol som sa vo svojej bežnej práci manažéra v korporáte dať výpoveď. Kdekoľvek ma už osud zavedie, budem pripravený. Už nebudem na 2 stoličkách. Ale ak aj nie, budem mať čas na rodinu, na zresetovanie svojho bytia, zlepšenie životosprávy a aspoň aký taký oddych.
V tejto oblasti by ma teda Henry veľmi nepochválil. Asi by mi povedal, že ak som takto dopadol, že som to musel zavrieť, asi som sa vzdelával málo. Asi som v niečom zaváhal a preto značka rástla dobre po tej externej, marketingovej stránke, no krvácalo po tej ekonomickej. Tuto by mi aj Baťa vynadal za to, že som si jasne nerozdelil deň na 3 časti: práca, rodina, oddych, podľa toho, ako to vo svojich myšlienkách a podnikaní Baťa sám kázal.
Rada pre ostatných: Ak niečo robíte, robte to na 100%, venujte sa len tomu a dostavia sa výsledky. Budete tak mať dostatok času aj na vzdelanie a ustriehnutie všetkých nástrah, ktoré podnikanie prináša. Neseďte na 2 stoličkách ako ja, venujte sa len jednej oblasti.
V 2. časti sa budem venovať ďalším myšlienkám Henryho Forda, ktoré sa týkajú napr. nadšenia pre prácu, plateniu a odmeňovaniu zamestnancov, reklame či tímovej práci.
Zdroj: Forbes CZ a Svet bohatých
Titulná foto: “WE WANT BEER – PROHIBITION” z roku 1932 od fotografa Daniela Hagermana, ktorá vznikla v dobe prohibície v USA
