Lukáš Okál zo Šilker’s Brewery s Imrom z Beermalade sa pustili vskutku do jedinečného projektu. Navarili severské pivo originálnym historickým spôsobom. 8 ročný chmeľ, smrekové vetvičky, cez strechu napadaný rakytník, to všetko bolo toho súčasťou.
Slovo dalo slovo, a tak vzniklo toto historické pivo, ktoré chceli navariť čo najvernejšie k historickému štýlu. Snahou bolo navariť fínske staré pivo, ktoré obsahuje suroviny typické pre daný čas a región, odkiaľ toto pivo pochádza.
Pri varení použili smrekové vetvičky, borievku, ale aj brezovú kôru. Do chmeľovaru bol pridaný chmeľ, ktorý nemá za úlohu pivo prevoňať, ale dodať mu jemnú horkosť a najmä antibakteriálne účinky. Ku koncu bol pridaný ešte rakytník, ktorý je takým severským „symbolom“.
Toto pivo je historickým štýlom zo škandinávskych kútov – Fínsko. Je to viac menej farmárske pivo (farmhouse ale). Dnes sa radí podľa BJCP do kategórie 27A Historické pivo Sahti. Pri tvorení receptu Lukáš s Imrom vychádzali z historických údajov, ktoré hovoria o použitých surovinách. Do piva použili základný slad (2 radový jačmeň), raž (nepražená, nekaramelizovaná) a ovos. Žiadna pšenica tam ale nebola pridaná. V tom čase neboli pivovarnícke kvasnice, tak sa použili pekárenské ako kedysi starí fínski farmári. Aby nebolo toho málo, tak sa pokúsili napodobniť aj varný proces tiež.
Zo samotného procesu varenia
“Ešte dnes si pamätám ako sme toto pivo varili. Od samého rána, až do samého konca toho dňa bolo vonku hmlisto, chladno a vlhko, ktoré bolo dosť nepríjemné. Vtedy sme si pripadali, že sme naozaj niekde v nehostinných podmienkach severských krajín.
Keďže sme chceli napodobniť aj proces varenia, tak ako sa to kedysi robilo, tak sme na dno scedzovacej nádoby umiestnili vetvičky z neďalekého smreku, a do tejto hustej obilnej kaše sme pridali borievku a brezovú kôru. Áno, všetko toto sme tam pridali. Historické Sahti sa scedzovalo cez konáriky vetvičiek, odkiaľ sladina prevzala drevnaté tóny a chuť „lesa“. Vtedy neexistovali nerezové „falošné dná“, ale pomohli si tým čo našli v prírode.” – doplňa Lukáš s Imrom.
Chceli dosiahnuť výsledné suché pivo, preto rmutovali pri 62°C. Samotný ovos dodáva pivu „hutnosť“ a telo, pričom veľmi pekne klame. Výsledné pivo prekvasilo do 3,2 Plato, čo sa už poväčšine považuje pivo za „suché“ (West Coast IPA je ako referenčná vzorka). Do chmeľovaru, ktorý vykonali, pridali 8 ročný chmeľ, ktorý nemal dodať pivu extra aromatické rozmery, ani horkosť, ale len antibakteriálne účinky a prezervačné účinky. “Ku koncu sme pridali rakytník, ktorý nám „napadal“ cez strechu (smiech) – simulovali sme prírodu.” – doplňajú páni.
Na fermentáciu použili už spomínané pekarenské kvasnice alebo ľudovo povedané droždie (nie sušené, ale to stlačené – živé). Fermentácia bola divoká a rýchla. Ani farmhouse ale-y, ktoré zvykne Lukáš variť, nie sú také rýchle ako tieto pekárenské kvasnice. Vo výslednom pive pekne cítiť výraznú fenolickú zložku, ktorá pochádza z raže a použitých kvasníc.
V stredu 1.4.2020 sa toto pivo dostane do našich rúk, tak sa veľmi tešíme na 1. ochutnávku.
