Pri našich potulkách po austrálskych pivovaroch sme sa vybrali mimo hlavného mesta craft beer do Five docks, kde sídli pivovar AKASHA BREWING. Pivovar vznikol v roku 2015 a za svoju činnosť už stihol získať nie jedno ocenenie.
Dnešnou prehliadkou po pivovare ma sprevádzal mladý, ale zato už skúsený remeselný pivovarník Bryce, s ktorým sme sa porozprávali nielen o Akasha Brewing, ale ma trochu viac zasvätil do domácej craftovej scény a vysvetlil zopár vecí, ktoré si rozoberieme v článku nižšie. Samozrejme, že sme nevynechali moju najobľúbenejšiu časť a tou je ochutnávka piv.
V pivovare panovala príjemná atmosféra, bolo krátko po otvorení, takže ľudí nebolo až tak veľa, ale to sa s pribúdajúcimi minútami menilo. Taktiež, ako v predchádzajúcom pivovare aj tu platí obmedzenie na počet ľudí v priestoroch baru. Toto povolenie vystavuje radnica pre každý podnik. Tak isto pivovar musí získať licenciu aj na čapovanie piv. V Akasha Brewing mohli zo začiatku ponúkať iba čapované pivo v objeme 140 ml (Pony) a až po čase dostali licenciu na podávanie väčšieho objemu 425ml (Schooner) alebo 570ml (Pint). Ako aj naznačili v pivovare, licenciu na varenie piva je oveľa jednoduchšie získať ako na prevádzku baru, kde chcete svoje pivo ponúkať zákazníkom. Miest na sedenie logicky nie je prehnane veľa a celkovo tu panovala až rodinná atmosféra. Pri rozsiahlom výbere piv sa nechce človeku ani ísť domov. Veľmi jednoducho vyriešené miesta na sedenie vkusne dopĺňajú svetlá, ktoré visia ponad hlavy zákazníkov. Fermentačné tanky sú doslova na dotyk od vás, takže sa kľudne môže stať, že pivko, ktoré si práve vychutnávate kvasí hneď vedľa vás.
Ako väčšina pivovarov v Sydney aj tento sa nachádza v bývalom skladisku, resp. autoopravovni. Rozdelený je na dve časti, kde v prvej časti je celá varňa s fermentačnými tankami a bar. V druhej časti sa nachádza sklad spolu s ostatnými tankami. Samozrejme o občerstvenie počas víkendov sa starajú ako inak pojazdné kuchyne tzv. food trucky. Bar je otvorený od štvrtku do nedeľe a otváracie hodiny musia byť striktne dodržiavané.
Bol som veľmi prekvapený, keď som sa dozvedel, že v Austrálii nie je craft ako craft. Na domácej scéne sú pivovary, ktoré síce ponúkajú poctivé živé pivo vyrobené z kvalitných surovín, ale existuje ešte jedno rozdelenie, podľa ktorého sa tu pivovary rozdeľujú a tou je ich nezávislosť. Oficiálna organizácia, ktorej názov nesie The Independent Brewers Association definuje nezávislý pivovar ako akýkoľvek pivovar so sídlom v Austrálii, ktorý má celkový predaj piva menej ako 40M litrov za kalendárny rok, a tak isto žiadna z veľkej pivovarníckej spoločnosti alebo inej spoločnosti nevlastni viac ako 20% pivovaru. Tým pádom žiadny veľký pivovar do tejto asociácie nemá možnosť vstúpiť. Výhodou je, že spolupracujú s vládnymi agentúrami, priemyslom, obchodom a medzinárodnými partnermi, aby zastupovali záujmy austrálskych nezávislých pivovarníkov.
Spoločnosť ponúkajúca danú službu sa volá EAST COAST CANING . Spravil som si menší research a ich služby využívajú desiatky pivovarov v okolí. Myslím, že je to super nápad, tak ak ma niekto navyše zopár desiatok (možno stoviek) tisíc euro, určite by bol z toho super biznis.
Pivovar ponúka v plechovkovom predaji štvoricu stálych pív a plechovky kupujú už s vopred pripravenou potlačou. Pre sezóne piva je pripravená potlač, kde sa mení iba názov piva s percentami ABV. Infúzne varenie s vrchným kvaseným prebieha vo varni, kde sa striedajú veľmi šikovní sládkovia. Celkovo som stihol ochutnať až 8 pív, niektoré priamo v pivovare a ostatné z plechovky a bol som nadšený, ako si dávajú záležať na kvalite. Všetky pivá boli výborne vybalancované. Inšpiráciu naberajú hlavne z amerických pivovarov zo západného pobrežia, kde každý rok aj osobne chodia. Ich inšpiráciu je aj cítiť vo väčšine pív, kde používajú najmä chmeľ z USA.
- Tradewind Lager – prvým testovaným kúskom bol Ležiak – Pale. V mojom ponímaní je stále ležiak tá klasika, na ktorú som zvyknutý a nerád mám experimenty a prehnané chmelenie. Pivo s nie príliš výrazným sladovým základom, ale veľmi jemnou chmeľovou linkou a s ovocnou koncovkou ma príjemne prekvapilo. Celkom fajn, ale pre mňa osobne by som to zaradil do inej kategórie.
- Freshwater Pale Ale – Asi najobľúbenejší štýl v Austrálii a v pivovare vedeli, že toto pivo musí mať patričnú kvalitu. Sladový základ je určite výraznejší, ako pri prvom kúsku s príjemnou chuťou sušienok a horkastou až trávovou koncovkou. Pale ale so všetkým, čo k tomu patri.
- Hopsmith IPA – West Coast IPA je štýl, kde sú v pivovare doma. Alkohol, ktorý v tomto pive je na úrovni 7.2% nieje absolútne cítiť, výrazný sladový základ a plné telo robí z tohoto piva nadpriemerné. Tu kombináciu chuti po trojnásobnom suchom chmeleni je aj ťažko popísať, ovocné tóny s náznakmi ihličia sú len príjemnou bodkou. Ani sa nečudujem, že získali ocenenie za pivo roka 2018 v Sydney.
- Fire Within American Amber Ale – Ďalšia stálica, ktorá putuje pravidelne do plechoviek. Pre mňa osobne jedno z najlepších testovaných pív. Od začiatku pôsobí veľmi uhladene, v úvode cítiť výrazný sladový základ s príchuťou karamelu až pripalenej hrianky, ktorá sa pomaličky prenáša do príchutí citrusového ovocia. Amber ale mám veľmi rád a práve tento kúsok je pre mňa jeden z najlepších akých som mal možnosť ochutnať.
- Little smith IPA – Session – Moju degustáciu v pivovare som začal z ľahka, výborne vybalansovanou Session ipou. Super osviežujúce pivko, od smädu by som si hneď dal Pintu na ex.
- Galaxy IPA – Toto pivo vystihuje jediné slovo, a to je passionfruit. Hneď vo vôní to na vás rozbalí tropické ovocie. Celý čas som bol presvedčený, že ho pridali aj počas varenia, ale na moje prekvapenie tato chuť pochádza z chmeľu Galaxy. Proste, super kúsok.
- Grapefruit IPA – Pri ovocí ešte zostaneme. Pri tomto pive už boli použité grapefruity, ale samozrejme s mierou. S týmto ovocím som pil viacero pív a práve toto mi chutilo najviac. Opäť super vybalansovaná West Coast Ipa. Je vidieť, že s americkými chmeľmi to naozaj vedia a po spojení s grapefruitom úsilí vynikajúce pivo.
- Water Buffalo Brown Ale – Ku koncu sme už trochu pritvrdili. Farba silno hnedá, chuťovo išlo už o ťažšie pivo, ktoré sa hodí k zimným večerom, ale na konci vás prekvapí ovocnou linkou. Určite príjemné spojenie tmavého piva s citrusovými americkými chmeľmi.
Tak, ako na Slovensku bojujú remeselne pivovary s byrokraciou a ťažkými podmienkami, tak aj v iných častiach sveta majú pivovarníci iné problémy, s ktorými sa musia vysporiadať. Pre nás možno banálna vec, ako čapovanie piva v bare do pollitráku je úplná samozrejmosť, kde v Sydney je to boj na dlhé lakte. Na druhej strane samotné povolenie na pivovar je tu podľa slov pivovarníkov jednoduchšie získať, ale bez baru a teda aj vlastnej prezentácie by pivovar neprežil. Všetci sa teda musia vysporiadať so svojími problémami a nájsť si tú svoju cestu k živému pivu.
Tak asi toľko k dnešnému dielu a, čo dodať na záver? Asi iba Daj Boh šťastia.
