Nechajte pre tentoraz iné koníčky, športy a úchylky stranou a venujme sa iba pivu. Poprad je mesto, v ktorom sa žiaden pivár iste nudiť nebude. Je z čoho vyberať, všetko je blízko (doslova na jednej ulici) a s prekrásnym výhľadom na naše veľhory.
Dlhý deň pred nami. Na začiatok treba čosi zajesť. Naše prvé kroky teda vedú do reštaurácie Veg. Dávame menu (burgre z Beyond meat sa robia až po 14:00) a k tomu pivko. Jediným mínusom je, keď nám obsluha zdeľuje, že namiesto košického Golema majú ležiak od Kalteneckeru. Nevadí. Nefiltrovaná jedenástka mala celkom hustú konzistenciu. Hodne nasýtená, ku koncu ale dosť mdlá a bez peny. K obedu ale viac než OK. Prostredie podniku nové a čísté, obsluha rýchla, určite sa tu ešte niekedy radi zastavíme.
Pred našou hlavnou “atrakciou” sme ešte mali kopec času, tak sadáme vonku pred Minipivovar Egidius. Výber aspoň z môjho pohľadu dosť slabý, aj keď na výčape bola šestica pív (ako špeciál desiatka ležiak filtrovaný (???) :). Aspoň že svieti slnko. Volíme teda Jantár 13°. Sladová vôňa, farba tmavojantárová, priehľadné, pena krúžkuje. Chuť silne sladová, stredne nahorklé, čakal by som viac karamelovejšie, nielen sladové. České korene sa neskryjú. Lepší presladovaný ležiak. Tmavá 11° višňová. Tmavý ležiak s višňovým extraktom. Vôňa po višňovom sirupe. Tmavorubínová farba. Hustá nabledlá pena. Chuť samozrejme po višniach, trochu kôstky, ale hlavne stopky, horskosť opäť po višniach, nie po chmeli. Veľmi ľahko piteľný “radlerík” bez pivného rodného listu.
Reštauračný minipivovar a pivné kúpele Tatras. Pred ďalšími pivkami dávame kúpeľnú procedúru. Chmeľovú suchú saunu, hneď na to ochladenie v ľadovej kádi alebo studeným vedrom vody (ja aj aj), chvíľkový oddych na ovsenom lôžku, ale hlavne pivný kúpeľ (mláto, chmeľ a kvasinky) s vlastným výčapom. Vymyslené to majú dobre. Kdekto by sa pokúšal vypiť toho čo najviac, ale pri potení sa v 38 stupňovej vode to akosi nejde a stačí jedno proti smädu 🙂
Úplne ako vymenení schádzame o poschodie nižšie ešte niečo podegustovať. Neskutočný výber vlastných pív! Číslo jeden vyhráva Severák 12° NEPA s farbou mútneho jablkového džúsu. 5.4 % alkoholu ani necítiť a ako sa píše v popise, súhlasím, že je prudko piteľné. Jemnulinko ovocné (nebál by som sa viac vyšáliť, ale o väčšej šialenosti nižšie), vločky jemne iskria na jazyku. Nádhera. Poďme teda na to peklo. To dostalo názov Tisíc hrmených 17° a ide o štýl nedoubleIPA. Tak toto je už len na pohľad úplne iné pivko. Toxická žltá, vysoká pena, nenormálne mútne. Za miernou horkosťou vtŕča tropické ovocie, citróny, ale hlavne mango. Ovos vyrezáva štipľavé gitarové sóla na jazyku. Úplne iný level. Aj alkoholovo = 7.3 %, ale tie tam vôbec necítiť. Výborná vec. A myslím si, že u nás aj unikát. Len som trochu nepochopil to čapovanie, buď 0.3 l alebo rovno liter. Loktibrada 15° je zase pivo uvarené v štýle brown ale. Hnedá farba s jemnými červenými tónmi. Načapované s veľkou penou. Vo vôni jemne kávové a karamelové. Káva sa prekvapivo bije v chuti s citrónmi a lesným ovocím. Kdesi aj živica. Mierne horké, aj keď horkosť na konci zostáva na podnebí. Prázdnejšie telo, takže ide o jemnučké pitie, v ktorom dominujú ovocníčkovia (chmele Citra a Mandarina Bavaria za studena). Nešlo vyslovene o zlé pivo, ale kebyže je menej nasladlé a viac horké …
Nedali sme si pokoja a cestou na stanicu sme ešte navštívili miestne Dobré časy. Dávame Božský kyseláč 10° sour ale. Ide o prvý kyseláč z pivovaru God times brevery s príchuťou manga a maliny. Ružovo – červená farba. V chuti dominantné maliny, ale sviežo pojaté. Bez náznakov sladov alebo chmeľu. Ľahko kyslé. Maratónka na leto 🙂 Padol ešte nejaký hermelín (jeden dva dni plávania v oleji navyše by mu nezaškodil, body za oblohu) a voľná zábava.