Čo mi chýba po Salóne Piva

Jednoznačne pivo. Ochutnal som desiatky pív. Všetky 3 dni. Po únavnom vykladaní kegov a nábytku s príslušenstvom som bol naozaj hodne unavený a už v stredu som sa netešil na to, že to opäť v piatok v noci budem nakladať späť. Až dnes som si dal po 5 dňovej vynútenej pauze prvé pivo. Každopadne som nesmierne rád, že moja len 3. účasť na Salóne piva už bola nie ako návštevník, ale ako vystavovateľ.

Čo mi teda chýbalo na Salóne?

Určite už počas salónu, ale aj po salóne mi chýbali také tie kecy typu “Brutálny Salón”, “Teším sa na ďalší”, “Odteraz už len craft” a pod. Ja sa veľmi teším na ďalší Salón a verím, že stánok Živého piva tam bude opäť. Len fakt budem rád, ak nebudem musieť vláčiť zas 20 sudov hore a vyše 10 stále plných sudov dole. Ja som síce odhad zásoby na salón nerobil, ale ako spoluzodpovedný som spoluzodpovedne kolegovi pomáhal to všetko vláčiť a poctivo som si udržiaval hladinku v piatok tak, aby dobre bolo. Aby som to zvládol s ním opäť naložiť do dodávky a do 3:00 rána sa dostal šťastne domov. Vo viacerých hodnoteniach sa píše viacmenej to isté a plne s tým súhlasím. Nechcem sa tuto v článku opakovať a opičiť po iných.

Z pivovarov mi jednoznačne chýbalo pár českých ikon ako Nachmelená opice, Clock, Matuška či Antoš. Viem, že mnohým pseudo profí pičom to možno nechýbalo, ale aj tak si myslím, že tam mali byť. Veď koľko z tých 5300 návštevníkov bolo na Salóne 1-krát a keby zažili tieto české tutovky, tak by to im chuťovým bunkám isto neublížilo, ba boli by ohúrení. Super, že chalani z First Express doviezli Zichovec (ako jedna z ďalších českých ikon). Ale fajn, bolo tam plno ďalších skvelých slovenských ikon, len by som asi dal taký Hellstork a Wywar na prízemie a nie hore do rohu. Ja pevne verím, že ak sa dostanem na ďalší salón ako vystavovateľ “Živé Pivo”, tak ostanem pekne hore, lebo iní si zaslúžia byť dolu bližšie k leňochodom, nie ja. Ja si to opäť proste odmakám.

Čo mi nebude chýbať po Salóne?

Festivaly. Týmto festivalom končím túto sezónu. Obdivujem pivovary, ktoré sú celú sezónu na festivaloch. Je to nesmierne náročné. A tých festivalov je každý rok viac a viac. Keď si niekto povie, že “Veď to robia preto, aby zarobili”, tak je trochu na omyle. Každý festival je iný. V každom meste. Jeden je lacný, iný je drahý. Jeden je úspešne vypredaný a druhý zas úspešne ľuďmi ignorovaný. Už bez ohľadu na to akú majú pivovary cenovú stratégiu. Ak ale na takú akciu ako Salón piva ide niekto len kvôli peniazom, tak nech už nechodí. Je pravda, že nejaký zisk tam je a nikto nechce hlbokú stratu, avšak makačka spojená s festivalom tento zisk vykrýva len veľmi horko a nebodaj strata proste vždy zabolí a potom cíti už len skôr takú dochuť (tesne pred grcaním), že “Hurá, už máme po feste”. Zmanažoval som si tento rok účasť na 3 pivných akciách (Pivný pochod Trnava, Slávnosti Piva Trnava a Salón piva a 1 takej maličkej (mini festival živého piva Dunajská streda). A úplne stačilo. Ak si predstavím, že mnohé pivovary fungujú tak, že sládok varí, sládok zaváža, sládok komunikuje a sládok pripravuje a obsluhuje na feste, tak som rád, že takýchto bohovských sládkov poznám. Sú to pivní bohémovia.

Finálne zhodnotenie?

Predali sme asi tretinu piva, ktoré sme doviezli. Návštevníci vďaka nám spoznali super pivá od 5 slovenských pivovarov. Predali sme však kvantum horčicových či cibuľových chipsov, pretože sa ľuďom nechcelo z poschodia chodiť vonku jesť a čakať v dlhých šóroch. Som si istý, že väčšina našich návštevníkov boli spokojní, aj keď sme teda mohli niektoré pivá naraziť už v stredu a nečakať do piatku. Stretol som na salóne mnoho mojich zákazníkov z Trnavy, mnoho mojich priateľov z Bratislavy a okolia, strávil som veľa času so stánkarmi, priateľmi z pivovarov. Za to som rád, že som tam bol, že som bol súčasť salóna a najviac som rád, že mi s celým salónom pomohol Mišo z Beer Station Martin (to je ten čo doniesol tie skvelé chipsy).

A ešte som rád, že ma nikto nezhuckal na pivovicu. A tiež som rád, že u kámošov v ŽiWELL stánku sa predali skoro 2 kegy z piva Trnavské ONÉ, ktoré som varil aj ja, ktoré je mojim dieťaťom pre trnavské festivaly, ktoré som už spomínal vyššie.

Určite patrí veľká vďaka Jimimu a Indovi za organizáciu Salónu piva, všetkým pivovarom za účasť a všetkým návštevníkom za správne udržiavanie hladinky.

A čo bude ďalej?

Netuším. O niečo vyše 2 týždne nastupujem naspäť do práce “korporátneho” manažéra, čakajú ma nové výzvy vo veľkej firme, na čo sa veľmi teším, ako kedysi. Pivo ide bokom. Žiaľ. Aj keď si mnohí myslia, že človek s craftovým pivom robí biznis, je to niekedy inak. Niekedy mám totiž pocit, že robím ja a mnohí ďalší len osvetu. Penetrácia kategórie je jednoducho tak nízka, že s malými vstupmi sa dajú čakať len malé výstupy. Kategória je neskutočne roztrieštená a čaká ju ešte dlhá cesta. Život ide ďalej. Euro pivo doma nestrpím, web Živé Pivo ide ďalej, o Beer Station v Trnave sa stará môj šikovný prevádzkar a všetky ostatné pivné aktivity idú bokom. Od januára ako 3-násobný otec (ak všetko dobre dopadne) už proste je priorita podobná tomu ako predtým, než som začal robiť pivnú osvetu. Tá pivná osveta ma však neskutočne bavila. Bola to super pivná jazda.

kÁmen!

"Pivo bez paľenky, vyrucené peňeži"

Fľaškové pivo

Plechovkové pivo

5l Párty súdky

Close Menu
×
×

Cart