V dnešnom netradičnom pivnom súboji na portáli Živé Pivo sa pobijú 2 pivá štýlu IPA, ktoré však neboli navarené remeselnými pivovarmi. Nie sú to teda “živé” pivá. Nadnárodné koncerny Plzeňský Prazdroj so značkou Šariš a Heineken so značkou Zlatý Bažant vsadili na jeden z najrýchlejšie rastúcich pivných štýlov nielen vo svete, ale aj na Slovensku, India Pale Ale (IPA), čím by chceli svojim zákazníkom ponúknuť niečo, o čom počúvajú “zväčša” len od tých zanietenejších kamarátov pivárov.
Tento “Beer fight” nie je z mojej strany však o nejakom odbornom hodnotení pív a nie je to ani reklamný článok. Skôr ide o uhol pohľadu na tieto pre niektorých milované a iných nenávidené pivá. Bez potreby vnášať do tohto článku príliš veľa emócii sú tieto pivá vo svojej kategórií “lacnejších” pív naozaj veľmi dobrí adepti na hodnotenie chute či štýlu. To odborné hodnotenie by som však nechal na odborníkov (napr. Bobo z Kamnapivo.sk hodnotil Hurbanovskú IPU), nakoľko ja sám nemám ani kurz sládka, či kurz hodnotiteľa piva. Musím sa však priznať, že tieto pivá mi chutia a na trhu majú podľa môjho názoru svoje miesto, svoju rolu. Pozrime sa na to teda v 2 rovinách.
Obe pivá chutia ako IPA
Aj keď ako som už spomínal v úvode, nie sú to živé pivá, tieto pivné špeciály sú chuťovo k tým remeselným pivám podľa môjho názoru blízko podobne ako niektoré iné predošlé pokusy nadnárodných pivovarov. Spomeňme si napr. na edíciu pív z Hurbanova – HURBAN LEGEND, ktoré rovnako urobili na pivnom trhu rozruch (článok o Hurban Legend z kamnapivo.sk). V oboch pivách, či už Šariš IPA alebo Hurbanovská IPA cítim isté chmeľové tóny. V tej hurbanovskej verzii cítim viac citrusové tóny pochádzajúce z chmeľov Kazbek a Citra, v tej šarišskej verzii cítim skôr Sabro či Vic Secret. Mimochodom, Hurbanovská IPA narozdiel od Šariš IPA uvádza aj konkrétne chmele aj na etikete, pričom Šariš použité chmele neuvádza ani len na webe. Samotné pivá sa pijú dobre a obe mi napovedajú uvádzaný štýl, v tomto prípade ide o “Session” IPA s niečo vyše 4% objemu alkoholu. S rovnakou farbou, rovnakou penou a podobnou “rezkosťou” by ste tieto pivá poslepiačky či náhodne veľmi jasne rozoznali len podľa tej chmeľovej chute. Možno ak by vám ich niekto zamiešal medzi remeselné pivá štýlu Session IPA na slepý test, asi by vás mohol nachytať, samozrejme to však závisí od toho, aké pivá by vedľa týchto 2 položil.
Cenu a distribúciu týchto špeciálov remeselné pivovary nikdy nedoženú, má to však aj dobrú stránku
Tu asi nie je o čom. O týchto pivách proste každý vie. Sú (alebo v prípade Šariš boli) na billboardoch, sú v TV reklame, sú dostupné v meste aj na dedine. Sen nejedneho podnikateľa s novou značkou, alebo novinkou v portfóliu. Tieto pivovary na to jednoducho majú peniaze, aj keď musím priznať, že za uverejnenie tlačových správ mi nevedia poslať ani len jeden jediný otvárak na pivo. Niežeby som ho potreboval. Ale vážne. Kúpite to lacno, v akcii približne 0,69-0,79 eur, na benzínke viac, až do 1,99 eur. Proste tesne pod resp. na úrovni Plzne, ako kde, keďže tu ešte máme Nemcov, ktorí učia Slovákov na “super lacné”.
Tá dobrá stránka sa však môže skrývať v tom, že týmito pivami robia reklamu pivnému štýlu IPA. Nielen preto ako komunikujú, ale aj tým, že to pivo ako som už písal chutí. Nič v zlom, ale iba jediný raz som si kúpil IPU známej českej značky a potom už nikdy. Iba jediný raz som si kúpil v Tescu nejakú IPU neznámej zahraničnej značky a už nikdy viac. Asi sa však mnohí zhodneme, že ani remeselná IPA nerobí stále iba pozitívnu reklamu, najmä teda vo fľaškovej verzii. Takže ruku na srdce, tieto dva kúsky sú svojim spôsobom konkurenčným nástrojom a ako vieme, každá konkurencia je dobrá. Ak si raz pivár zvykne na kvalitný “euro” ležiak, neskôr si začne možno kupovať Jozefa a potom sa odváži aj na iné spodne kvasené špeciály s vyššou cenovkou. Ak si raz pivár zvykne na dobrú “euro” ipu, je už iba krôčik od toho, aby sa nabudúce v šenku nebál objednať aj tú remeselnú. Už sa mu do hlavy vryl horký chuťový profil IPA štýlu. Samozrejme následne si každý určí svoj štýl podľa hrúbky svojej peňaženky a v tom lepšom prípade to bude aspoň striedať medzi “euro” a “craft” pivom.
Na záver už iba krátko k samotnému súboju. Úprimne poviem, že neviem. Obe pivá mám kedytedy poruke. Obe pivá sa dobre pijú. Obe majú fajn etiketu, fajn cenu, fajn distribúciu. Aj keď som pôvodom Prešovčan a ku Šarišu mám blízko (aj som tam kedysi začiatkom tohto storočia brigádoval), predsa len by moja ruka siahla v regále na tú tyrkysovú farbu.
Na zdravie!
