Naraziť v Holandsku na neobyčajné pivo nie je žiaden problém. Aj tá najzašitejšia samoobsluha na vidieku ponúka plné regály špeciálov od veľkých, ale i malých hráčov. A to radšej ani nepíšem o rôznych pivotékach … Rovnako je to aj v podnikoch, bez problémov aj v tých, ktoré sa na pivá vôbec nešpecializujú. Aj náročnejší pivár si v nich vie vybrať, ak nie čapované, tak minimálne z ponuky lahváčov. A že sa tam s vami nijak nemaznajú. IPY, dubble, tripple, quadruple, hlavne Belgičania, … rajská záhrada silných pív. Aj napriek týmto “vymoženostiam”, či skôr štandartu, sme sa vybrali na MOUT Bierfestival.
Ten sa konal od piatka 24. do nedele 26. mája v mestečku Arnhem v obrovskom parku Sonsbeekpark neďaleko centra. Miesto na takúto akciu viac než parádne. Počasie taktiež vyšlo. Na pitie ste si potrebovali kúpiť pohár v cene 5 € a samozrejme žetóny v cene 2.75 € (predaj po štyroch kusov za 11 €, osem za 22 € a tak ďalej.) “Nákúp” výhradne kartou (z nejakého dôvodu neakceptovali VISA karty), takže sme boli odkázaní na ochotu okoloidúcich.
V sobotu, kedy sme tento festival navštívili my, bolo na mieste 14 holandských pivovarov. Plus rôzne stánky s jedlom (aj vege a vegan verzie), workshopový kútik, kde za ste za doprovodu miestnej pivnej kapacity Arvida Bergströma mohli spárovať pivá so syrom, čokoládou alebo mäsom. Svoj stánok tu mali aj miestni nadšenci domovaričstva, takže ste mohli sledovať celý proces varenia piva v prírode. Navyše tento stánok zásoboval fajnou vôňou celý festival 🙂 . V strede pódium, na ktorom sa striedali živé kapely s dídžejmi a množstvo množstvo priestoru a vysedávanie (dokonca aj detský kútik). A naokolo prekrásny park, ktorého prejdením sa doslova dali vypotiť všetky vypité pivá.
Ochutnať sa tu dalo absolútne všetko, čo si len človek zmyslel. Od ležiakov, weizenov, saisonov, ľahkých ejlov, ovocných pív, až všakovaké druhy Belgičanov, ÍP a stoutov rôznych chutí a percent. Dominovali hlavne Russian imperial stouty a NEIPY. Nestihol som Farmhouse ale z pivovaru Nooglander bier a na nealko IPU zatiaľ nemám charakter.
Ceny holandské. Drvivá väčšina pív stála jeden žetón. Poháre ale mali objem 15 cl. Z tých desiatok a desiatok pív sme ochutnali tieto kúsky:
Tento pivovar z Utrechtu navaril pivo, na ktorý potrebujete zbrojný preukaz. Hnedá pena pekne krúžkujúca pohár. Čiernočierna farba. Orechovo ovsená vôňa. Už v prvej sekunde sa na mi jazyku odohráva partizánska vojna. Silne alkoholové, trošku mastné, na konci jemne kakaové, až čokoládové. Prvé deci a hlava sa mi na tom slnku motá ako školákovi pri prvom šluku.
Kooperácia pivovarov z Haagu a Bredy. Vôňa exoticky tropická, farba svetložltá s minimálnou penou. Jemná nevtieravá kyslosť, neskôr až slanosť, ale ani jedna nijak extra výrazná. Ale keď sa to roziskrí, je z toho osviežujúce pitíčko, v ktorom sa dá nájsť ananás a rôzne citrusy (hádam aj to yuzu).
Ružové prasa je miestny pivovar. Táto ich tmavohnedá IPA vôňou akosi vôbec nelákala. Chuťovo ale aromatická potýčka IPY a stoutu. Kávová, sladká, korenistá a prisáham bohu aj trochu ovocná.
Amsterdam. Pivo podávané extrémne podchladené. Chuť vodová. Takmer vôbec chmeľová. Minimálna horkosť. Necítim takmer nič. Možno nejaký orieškový mix (mandle? lieska?). Veľká slabota.
Pivovar z malej obce z juhovýchodu Holandska a konečne dokonalé pivko. Bombová vôňa aj chuť. Aromatická a nachmelená atómovka s neskutočne dobrou piteľnosťou.
Ďalší domáci a ich pivo (blond ale) so šampanským. To hrá prím a dosť prekrýva celkový charakter piva. Nahorkastá chuť, suché, na jazyku korenisté. Je to viac sekt ako chmeľová polievka.
Pivovar z obce neďaleko Utrechtu. Ultra tropická vôňa, mútnejšia konzistencia. Silne nasladlá chuť, mandarinky, mierna horkosť a ostro kyslé zakončenie.
#zahranicie #holandsko #moutbierfestival #zivepivo
