Často sa hovorí, že české pivo má skutočnú dušu. A táto duša má meno: slad. Koniec koncov je to práve slad, ktorý prináša do piva farbu a chuť. Od roku 1895 dováža pivovar Budějovický Budvar svoj slad z miesta, ktoré má tiež skutočnú dušu: moravský kraj Haná na juhovýchode Českej Republiky. Tu sa stretáva sedem riek, ktoré tvoria bohatú, úrodnú pôdu. Ľudia hovoria svojim vlastným nárečím, majú svoje vlastné kroje a slávnosti a podľa legendy je pôda tak úrodná, že ak by farmárovi na ňu spadol gombík, tento gombík by vyklíčil, vyrašil a vyrástol.
Avšak pred tým, ako si začnete plánovať sadenie zlata alebo diamantov, vedzte, že tu už poklad rastie. Dedičná odroda kvalitného sladového jačmeňa, ktorá je jadrom výraznej a komplexnej chute a vône pivovaru Budějovický Budvar. Haná je prirodzenou povodňovou oblasťou, ktorá je ideálna na pestovanie toho, čo je široko-ďaleko považované za Rolls-Royce medzi sladmi. Jej rozsiahle rovinaté polia tvorí tmavá zemina plná živín, ktorá sa drobí, ako čokoládový koláč a je perfektná na udržanie vlhkosti, potrebnej pre plytké korene kláskov jačmeňa.
Tento špecifický druh jačmeňa, ktorý pivovar Budějovický Budvar používa pri výrobe svojho pomaly zrejúceho ležiaka sa na týchto poliach pestuje už celé stáročia a počas týchto stáročí bol pozorne spracovaný, aby z neho vznikla tá najlepšia možná odroda pivného sladu; tá, ktorú ľudia z Hanej nazývajú ,matkou jačmeňa všetkých ležiakov’. Počas ročného cyklu sa vysieva na jar, niekedy až v polovičke marca. Jačmeň klíči a rastie 90 alebo 100 dní pred tým, ako sú jeho zrná zožaté v polovičke júla, keď je slnko najvyššie. Avšak škrob v zožatom jačmeni nie je na alkoholové kvasenie pripravený okamžite. Najprv je potrebné prejsť ešte jedným procesom: sladovaním. Sladový jačmeň alebo slad, pripravený na varenie piva príde k sladovníkovi; práve tu je jačmeň najprv namočený, čo podporuje proces klíčenia a potom je rýchlo zohriaty teplým vzduchom v ,sušiarni’, aby bolo klíčenie pozastavené.
Miera ,sušenia’, ktorej je jačmeň vystavený, závisí od druhu piva, ktoré sa varí. Slad pre plzeňský ležiak, je jemne sušený, kým ostatné, tmavšie slady – pre pivá ale, portery a stouty – vyžadujú sušenie silnejšie. Keď je slad pripravený, je promptne prevezený do pivovaru, kde magicky vdýchne dušu a vštepí zlatistú žiaru a telo do každého jedného piva z pivovaru Budějovický Budvar.
Zdá sa, že niektoré nápoje obsahujú výťažok z miesta. Zberom tých najkvalitnejších ingrediencií z okolia svojho kraja vytvárajú jedinečný obraz daného regiónu. Predstavte si klasickú jednosladovú škótsku whisky alebo šampanské. Každý z týchto nápojov je takým dokonalým extraktom daného miesta, že by nemohli byť vyrobené nikde inde. A tak isto je to aj s pivovarom Budějovický Budvar.
Od roku 1895, bola každá jedna kvapka tohto piva vyrobená na jednom a tom istom mieste: v Českých Budějoviciach, alebo ,Budweise‘. Tak, ako pri šampanskom, lokalita nie je zodpovedná len za jeho meno – Budweis-er, pivo z Budweisu – ale aj za ingrediencie, ktoré robia toto pivo tak výnimočným. Budvar aj naďalej získava svoje ingrediencie z tých istých miest, z tých istých polí, fariem a z tej istej artézskej studne, ako za posledných 125 rokov, čo bolo v roku 2004 ocenené vyznamenaním EÚ ,Chránené zemepisné označenie’
Každý dobrý pivovarník vám povie, že bez skvelých ingrediencií nie je možné vyrobiť skvelé pivo. A jedinečná geografia a geológia Českej Republiky sú rajom pre majstrov pivovarníkov, produkujúc štyri najlepšie suroviny na tejto planéte na výrobu ležiaka. Napite sa z pohára Budvaru a všetky sú tam: celé šišky žateckého chmeľu, moravský sladový jačmeň, číra voda z podzemného kolektora z čias doby ľadovej a tradičné pivné kvasnice – všetky pracujú na vytvorení tej sviežosti, iskrivosti, bohatšej a komplexnejšej chuti a vôni.
