Prvý ročník pivného festivalu na Dunaji s výstižným názvom DANUBEER sa niesol v takom pohodovom duchu, kedy nebolo ani málo ľudí, ani nejako zásadne veľa a tak si každý v kľude bez dlhého čakania vybral zo širokej ponuky slovenských a zahraničných pív. Potešila nás prevaha tých slovenských, pričom z niektorých pivovarov bolo vidieť viacero noviniek. V skratke zhodnotíme to dobré a aj to, čo by sa dalo do budúcna vylepšiť.
V prvom rade si teda vyhodnotíme dobré veci a teda tie, na ktorých sa dá stavať aj 2. ročník festivalu.
Ak však váhate, či prísť – JEDNOZNAČNE ODPORÚČAM PRÍSŤ!
Zloženie vystavovateľov a pivovarov
To najdôležitejšie je výber pív a zloženie vystavovateľov. Fakt, že sa na festivale stretlo viacero slovenských pivovarov ma potešil asi najviac. Spomeniem teda stánky pivovarov Šilker’s Brewery, Hvezdoň, Galgan, Sessler, Čierny Kameň, General s Voodoo Craft Brewery, U Ábela, Žiwell či Unorthodox Brewing a Simeon, ktoré boli doplnené ponukou piva od kočovníka Damiána a tiež výčap pív pivovaru Hellstork, či už v stánku Beer Station (v ňom okrem Čierneho Kameňa aj Beat to Juice od Hellstork). V bare organizátora festivalu Beerdock sa tiež nachádzali ďalšie pivá od Hellstork, vrátane značky Wildstork.
Celkovo by sme mohli narátať približne 90 rôznych remeselných pív zo Slovenska a zahraničia. Slovenskú ponuku dopĺňali pivá od českého pivovaru Axiom, vybrané ďalšie české a maďarské pivovary a tiež české záležitosti klasicky v stánku Damiána (Vinohradský pivovar, Wild Creatures, + chorvátsky pivovar The Garden (vrátane širokej ponuky plechovkových pív).
Základom každého pivného festivalu na Slovensku je podľa mňa dostatočná účasť slovenských pivovarov – tie majú jednoducho hrať hlavnú úlohu slovenské a pre tie treba vyhradiť najviac miesta a možno aj zvýhodnené podmienky za istých okolností (napr. pri pravidelnej účasti alebo včasnému potvrdeniu účasti).
Prostredie, atmosféra, nálada
Festival Danubeer sa odohrával naozaj na krásnom mieste s výhľadom na Dunaj. Okolo sa plavili krásne lode, príjemne fúkalo a večer sa naskytli prekrásne scenérie, vrátane záhadného oranžového mesiaca, ktorý postupne vystúpil nad hladinu Dunaja. Z protiľahlého Tyršáku večer zneli hlasné tóny festivalu Grape a atmosféru občas okorenila párty loď, ktorá si driftovala po Dunaji. Celkovo sa po nábreží nepohybovali tak veľké davy ľudí, aby sa tam nedalo hýbať a preto sa vytvorila príjemná atmosféra, kde bolo aj dostatok času porozprávať s pivovarníkmi a vystavovateľmi. Štandardne došiel aj Martin Nikodým, veľký to milovník remeselného piva.
Systém pohárov a platenia
Dobré je, že sa platilo vystavovateľom napriamo a niektorí mali aj terminály na príjem platby kartou. Organizátori to poňali štýlom v jednoduchosti je krása, čiže sa nemuselo stať v radách na žetóny či nabijacie karty a podobné “hluposti”. Kvalitné plastové poháre sú za zálohu 2 eurá a dajú sa získať v každom stánku a zároveň každý stánok zabezpečuje ich výmenu pred čapovaním nového piva. Organizátori si následne v každom stánku špinavé poháre sťahovali výmenou za nové. Samozrejme sklenené poháre by boli ideál, ale z hľadiska bezpečnosti je to na mnohých festivaloch lepšia voľba. Obzvlášť tuto na nábreži Dunaja, ktorého zraz do vody bol vcelku strmý a nikto by sa tam nechcel ocitnúť v prípade, že omylom stúpne na rozbité sklo.
Poďme ale aj k tej stránke festivalu, ktorá sa mi (nielen mne) veľmi nepozdávala a ktorú odporúčam do budúcna vyladiť.
Platené WC
Neviem, čo je horšie. Smradľavé mobilné WC alebo verejné WC za poplatok 50 centov. V oboch prípadoch je návštevník znechutený a potom táto téma zbytočne rezonuje v rozhovoroch namiesto iných príjemnejších pivných tém. Určite bolo miesto na nejaké TOI TOI popri chodníku smerom Eurovea alebo inde podľa možnosti organizátorov.
Slabá ponuka Gastro
V celom areáli boli iba 2 stánky s jedlom. Jeden foodtruck bol zameraný na palacinky a druhý na toastové sendviče vrátane ponuky trhaného mäsa s hranolkami. Na obrázku to vyzeralo fajn, pomer cena výkon však mierne zaostával. Je pravdou, že v neďalekej tržnici sa práve konal Food Truck festival, kde pravdepodobne viacero návštevníkov pivného festivalu odchádzalo za jedlom. Asi aj preto sa občas aj počas večera “dunajský bulvár” vyprázdňoval a znovu napĺňal.
Sedenie, komfort a bezpečie
Ostatné neduhy by som zhrnul asi tak, že účastníkom na festivale mohol chýbať istý komfort. Nedostatok sedenia a rôznych lavíc a stolov sa prejavil v množstve ľudí, ktorí postávali pri stánkoch na úzkom priestranstve. Aj mňa časom už boleli nohy a chýbalo mi nejaké hoc aj obyčajné sedenie. Pár železných “barových” sudov s barovými stoličkami jednoducho pre stovky ľudí nestačili. Horšie bolo však to, že na okraji chodníka bol strmý zraz ku Dunaju a myslím, že mnohí si v hlave kreslili čierne scenáre ako tam spadnú po 10. pive. Ak by práve táto plocha nebola strmá a dalo sa sedieť hoc aj na brehu Dunaja na nejakej deke, tak by to bolo zaujímavejšie. Napr. ako poznáme bulvár pri OC Eurovea. Neviem aké sú podmienky na usporiadanie festivalu na námesti Eurovey, no určite by som bol za to overiť to a do budúcna skúsiť využiť toto rušné námestie. Na festivale mi chýbali aj odpadkové koše, ktoré boli doplnené asi až večer (koše na triedený odpad). Mohol som si ich nevšimnúť skôr, ale určite to boli jediné koše na celej ploche festivalu.
Živé Pivo bolo pritom
Celkovo som však veľmi rád a organizátorom vďačný za tento festival. V stane Živé Pivo sa dali zakúpiť aj tričká a tašky s logom Živé Pivo a webový portál sa zároveň takto trochu mohol odprezentovať medzi pivármi (kto by mal ešte záujem o tričko či tašku, napíšte mi správu). S niektorými pivovarmi a vystavovateľmi sa podaril urobiť aj LIVE STREAM rozhovor, ktorý ste si mohli pozrieť na Facebook Živé Pivo a pripájam tieto príspevky aj tu (vo videách uvidíte Imra z Beermalade, Lukáš z Šilker’s Brewery, Mišo z Hvezdoň, Artem z Beer Station a Lukáš od Damiana). Tiež som rád, že som mohol osobne spoznať 3 pivných Instagramerov – konkrétne SOM PIVO, PIVNÝ DOBRODRUH a PIVNÝ DENNÍK. Ukázal sa aj Mišo alias BEER HAPPY.
